Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       6. august 2003 Medzinárodný súdny tribunál pre bývalú Juhosláviu 10-ročný Miroslav Neoveský V máji 1993 rozhodla Bezpečnostná rada OSN o vytvorení Medzinárodného súdneho tribunálu pre bývalú Juhosláviu. Podľa slov súdu jeho úlohou bolo priviesť pred spravodlivosť tých, čo boli zodpovední za genocídu a ďalšie zločiny proti ľudskosti. Príspevok, s použitím materiálov spravodajcu Slobodnej Európy Dona Hilla, pripravil Miroslav Neoveský. Činnosť medzinárodného tribunálu sa rozbiehala pomaly a spočiatku ju tvorili najmä procesy s obrazne povedané „malými rybami“. Prvým odsúdeným bol v roku 1997 bosniansky Srb Duško Tadič, ktorého súd uznal vinným v jedenástich bodoch obžaloby, najmä z prenasledovania a bitia bosnianskych zajatcov v tábore, kde bol strážcom. Väčšina obyvateľstva krajín bývalej Juhoslávie, práve tak ako ich politickí predstavitelia vtedy pôsobnosť Medzinárodného súdneho tribunálu ak nie odmietali, tak aspoň spochybňovali, čo jeho prácu istotne neuľahčovalo. Postupom času sa však začala zlepšovať aj spolupráca jednotlivých vlád a tak sa začali v Haagu procesy aj s vyššími činiteľmi. Najnovšie to bol proces s bývalým starostom západobosnianskeho mesta Prijedor, Milomirom Stakičom, ktorý bol v rokoch 1992 až 1995 zodpovedný za vyše 1.500 mŕtvych a vyše 20.000 deportovaných moslimov a Chorvátov. Minulý týždeň ho súd uznal vinným vo všetkých bodoch obžaloby a odsúdil na trest doživotného väzenia, s možnosťou omilostenia po 20-tich rokoch. Podľa hovorcu Jima Landalea je však najväčším úspechom Medzinárodného tribunálu, rastúce uznanie jeho činnosti v oblastiach, kde boli zločiny spáchané. Okrem iného povedal: AUDIO „Definitívne pozorujeme väčšie uvedomenie toho, o čo sa tribunál pokúša a tým aj zvýšenie podpory jeho práce. Podpory, ktorá sa prejavuje vo veľmi nutnej spolupráci rôznych orgánov jednotlivých krajín. To uľahčuje zase prácu tribunálu a pomáha plniť jeho mandát.“ Prvý trest doživotného väzenia uvítali najmä tí, čo utrpenie v táboroch prežili, ale aj medzinárodné organizácie ľudských práv. Dovtedy bol k najdlhšiemu trestu väzenia odsúdený bývalý veliteľ bosnianskych Srbov Radislav Krstič, za spoluúčasť na genocíde 7 až 8 tisíc moslimských mužov a chlapcov v Srebrenici. Dostal 46 rokov. Začiatkom júna zadržali srbské orgány Veselina Slivančanina, obžalovaného tribunálom už v roku 1995 z masakry vyše 200 Chorvátov vo Vukovare v roku 1991. Dlho sa mu darilo vyhýbať sa zatknutiu, pretože rad ľudí v Srbsku v ňom videl národného hrdinu a chránili ho. Už výrok srbského premiéra k jeho zatknutiu však svedčí o tom, ako veľmi sa zmenil postoj k tribunálu aj v Srbsku. Zoran Živkovič okrem iného povedal: AUDIO „Konali sme tak, že haagský tribunál, medzinárodné spoločenstvo, ale aj Srbsko môžu byť spokojní. Všetko, čo sa odohralo od 5.októbra 2000, teda od pádu Miloševiča, nebolo robené iba kvôli tlaku medzinárodnej pospolitosti, ale čo je dôležitejšie, pre orientáciu demokratických orgánov Srbska.“ Jedným z najväčších procesov bol súd proti bývalej bosniansko-srbskej prezidentke Biljane Plavšicovej , ktorá sa súdu vzdala dobrovoľne a priznala svoju vinu zo zločinov proti ľudskosti, ktorých sa svojim konaním dopustila v rokoch 1992 až 95. Najväčším tŕňom v oku Medzinárodného súdneho tribunálu pre bývalú Juhosláviu je ale skutočnosť, že dvaja najhľadanejší muži, ktorí podľa súdu nesú najväčšiu zodpovednosť za genocídu, mučenie a deportácie v Bosne a Hercegovine, sú ešte stále na slobode. A tak, povedané slovami sudcu Theodora Merona „tribunál nebude považovať svoju prácu za skončenú, dokiaľ sa Radovan Karadžič a Ratko Mladič neocitnú pred spravodlivosťou.“		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...