Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       19. august 2003 V Kosove naďalej dochádza k etnickému násiliu Anna Šišková Situácia v Kosove začína v poslednom období opäť znepokojovať nielen medzinárodné inštitúcie, ale aj tých, ktorí majú ešte stále v živej pamäti krvavý konflikt, ktorý pred pár rokmi viedol k útokom Severoatlantickej aliancie na Srbsko. Sny o tom, že spolužitie medzi entickými Albáncami a Srbmi v Kosove sa časom zlepší, zostávajú stále len snami. Naopak v poslednom období počet etnicky motivovaných útokov rastie. Rovnako sa radikalizuje rétorika, ktorú voči Kosovu používajú srbskí politici. Vtedajšia juhoslovanská armáda sa z provincie na nátlak medzinárodného spoločenstva stiahla v roku 1999, kedy po skončení vojenských útokov Severoatlantickej aliancie v Srbsku, do provincie vstúpili medzinárodné jednotky a správy v nej sa ujala Organizácia spojených národov. Srbská polícia v utorok vydala vyhlásenie, podľa ktorého za posledné štyri roky zahynulo v Kosove pri útokoch takmer 1000 Srbov. OSN však toto číslo označila za prehnané. Dodajme, že pred konfliktom žilo v provincii takmer 300 000 Srbov, po intervencii Aliancie asi dve tretiny z nich odišli. Ešte v polovici augusta srbská vláda vypracovala prvý komplexný dokument, venovaný Kosovu od pádu Miloševičovho režimu, v ktorom oznámila, že chce provinciu získať späť pod vlastnú kontrolu. Okrem iného správa konštatovala, že medzinárodnej správe sa nepodarilo provinciu stabilizovať a nastoliť v nej demokraciu. V rovnakom duchu sa na pôde OSN v utorok vyjadril podpredseda srbskej vlády Nebojsa Čovič, ktorý ostro kritizoval rolu medzinárodných bezpečnostných síl v Kosove za posledné štyri roky a vyzval ich, aby ostrejšie reagovali na etnické útoky v provincii. Čovič spomenul nedávnu smrť dvoch srbských chlapcov, ktorých zabili zatiaľ neznámi útočníci pri plávaní v rieke, ako aj vraždu Srba, ktorého niekto zastrelil pri rybačke. Čovič vyhlásil, že OSN a bezpečnostné sily Aliancie v Kosove musia útoky dôslednejšie vyšetrovať. Podľa neho sú však v boji s tým, čo označil za albánsky terorizmus, čoraz bezmocnejšie: „Je najvyšší čas, aby sa medzinárodné spoločenstvo ohliadlo späť a pozrelo sa na výsledky. Bez akýchkoľvek predsudkov a strachu je potrebné priznať, že akcie albánskych teroristov a teroristických skupín sú hlavnou hrozbou pre stabilizáciu Kosova a Metohije a oblasti ako takej.“ Čovič navrhol celý rad opatrení vrátane úplného odzbrojenia v Kosove, program ochrany svedkov pre tých, ktorí by chceli pomôcť pri riešení útokov, ako aj užšiu spoluprácu medzi bezpečnostnými silami Aliancie a bezpečnostnými zložkami v oblasti. Čovič žiadal aj o prešetrenie takzvaných Kosovských obranných zborov, ktoré by podľa neho mali byť zrušené. Ide asi o trojtisícovú občiansku jednotku, ktorá má byť nasadená v prípade núdze. Medzinárodné organizácie sa jej pôsobením už zaujímajú, keďže jeden z jej členov bol obvinený z teroristického útoku. Množiace sa incidenty v provincii odsúdila nielen Bezpečnostná rada OSN, ale aj Európska únia, či Rusko. Britský veľvyslanec pri OSN Emyr Jones Parry odmietol Čovičove obvinenia z nečinnosti medzinárodného spoločenstva. Podľa neho musí byť séria posledných útokov považovaná za izolované akcie extrémistov a preto by nemali viesť k ďalšej polarizácii kosovskej spoločnosti. „Ľudia v príslušných pozíciách by mali prevziať zodpovednosť a zaistiť, že ich rétorika bude zodpovedať vážnosti situácii v provincii.“ Podľa srbskej ústavy, ako aj podľa návrhu nového znenia tejto ústavy, je Kosovo súčasťou Srbska. Kosovský premiér Bajram Redžepi túto skutočnosť označil za provokáciu. Podľa Čoviča to však len potvrdzuje, že niektorí kosovskí politici odmietajú dialóg so Srbmi. Niektorí kosovskí analytici zas tvrdia, že k útokom na Srbov dochádza na objednávku srbskej vlády, ktorá nimi chce zdiskreditovať medzinárodné spoločenstvo a prevziať opäť kontrolu nad provinciou. Poukazujú na tom, že vždy, keď do provincie prichádza dôležitý medzinárodný predstaviteľ, dochádza v nej k útoku. Takéto, ale rovnako i výroky srbských politikov však potvrdzujú predovšetkým to, že na oboch stranách zostáva nedôvera a podozrievavosť, ktorú zatiaľ nikto nedokázal prekonať. Anna Šišková, Slobodná Európa		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...