Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       3. september 2003 Napätie v Macedónsku má zrejme kriminálne pozadie Peter Gabaľ Včera popoludní pokojne a bez následkov vypršalo ultimátum, ktoré dali albánski separatisti macedónskej vláde, aby stiahla vojsko a políciu z oblastí obývaných prevažne Albáncami. Snaha o destabilizáciu krajiny sa však stupňujú už niekoľko týždňov a nie je vylúčené, že objavia znovu. September sa v Macedónsku začal v znamení rozmiestnenia policajných hliadok, kontrol a obkľúčenia niektorých dedín na severe krajiny, obývaných prevažne etnickými Albáncami. Akciu zo vzduchu podporovali vrtuľníky, ktoré pomáhali v pátraní po údajných albánskych separatistoch a kriminálnych živloch. Podľa dostupných správ doteraz bezvýsledne. Rozbuškou k policajným akciám sa stalo niekoľko udalostí: uprostred minulého týždňa boli nakrátko unesení dvaja ľudia vrátane jedného policajta, vo štvrtok potom v macedónskej metropole Skopje vybuchlo niekoľko granátov: pred vládnou budovou, pred budovou súdu a pri kasárňach. Macedónska vláda zároveň dostala od tzv. Albánskej národnej armády ultimátum, aby do utorkového popoludnia stiahla ozbrojené sily od miest Kumanovo a Lipkovo. Úrady však ultimátum ignorovali a vyhrážky nepokojmi a krviprelievaním sa našťastie nenaplnili. A dnes okolo poludnia macedónska polícia oznámila koniec obliehania dedín Vaksince a Lojane. Snaha o destabilizáciu krajiny sa však zrejme neskončila. Veľké zrážky medzi vládnymi silami a etnickými Albáncami, ktorí predstavujú asi štvrtinu obyvateľstva Macedónska, sa skončili práve pred dvoma rokmi. V Ochridských mierových dohodách sa vtedy Albánci zaviazali zložiť zbrane výmenou za ústavné zakotvenie širších práv pre túto menšinu. Oboje sa postupom času naplnilo, dohoda však nebola po chuti tzv. Albánskej národnej armáde, uvádzanej pod skratkou ANA. Viac než dva roky sa s rôznou intenzitou pokúša o rast napätia. Otázkou je, ako presne si jej štruktúru predstavovať a akú vážnu hrozbu predstavuje. Hovorí analytička medzinárodného Inštitútu pre otázky vojny a mieru Ana Petrusevová: AUDIO: "Je to veľmi nejednoznačné, nie je nám jasná štruktúra ANA. Podľa tohto, čo sme mohli vidieť, existujú najmenej dve skupiny. Stalo sa množstvo prípadov, keď sa ANA prihlásila k zodpovednosti za nejaký útok a niekto iný povedal: Nie, nie, to sme neboli my. V zásade sa objavujú dve ich internetové stránky a niekedy uvádzajú celkom odlišné stanoviská a hlásia sa k zodpovednosti za odlišné veci. Takže je ťažké to určiť." Podľa Petrusevovej napriek snahe vyvolávať napätie a vnášať do oblasti násilie je situácia omnoho stabilnejšia, než pred dvoma rokmi. A násilie, ktoré sa v uplynulých dvoch rokoch dialo napríklad v oblasti Tetova, nemalo etnický charakter, ale išlo spravidla o kriminálne motivované boje medzi albánskymi gangmi. Podľa analytika Centra pre strategický výskum v Skopje Gunera Ismaila by sa hrozby ANA nemali brať príliš vážne, no macedónske úrady nepochybujú o tom, že ide o snahu destabilizovať región. Tie obavy majú svoje pozadie: AUDIO: "Pozadie týchto ľudí, tým sme si viac-menej istí, v prvom rade ukazuje ich kriminálny charakter. Najdôležitejšie je, že hovoríme o kriminálnikoch, ktorí si však v minulosti vytvorili väzby k tajným službám, a to nielen v regióne, ale i v ďalekom zahraničí." To, že sa uvedení kriminálnici maskujú etnickými motívmi a že si za istej situácie našli väzby v cudzine, však podľa Ismaila nič nemení na podstate ich činnosti: snažia sa v regióne vyvolať stav chaosu a bezprávia, aby tak zostalo čo najotvorenejšie pole ich pôsobnosti: a to je pašeráctvo. O pôvodcoch napätia v Macedónsku sa v podobnom duchu ostro vyjadril i hovorca NATO Mark Laity: AUDIO: "Pokúšajú sa vytvoriť určitý dojem, že sú niečím, čím nie sú. Chcú vzbudiť dojem že sú veľkou a dôležitou skupinou s masovou verejnou podporu. Nie sú veľkí, nie sú dôležití, nemajú žiadnu podporu a celkom iste to nie je armáda." Pre macedónsku vládu je tak dôležité veriť v dve veci: že kriminálna činnosť, maskovaná politickými heslami, spôsobí čo najmenej škôd, a najmä že policajné akcie na severe krajiny nevyvolajú skutočný nepokoj medzi tamojšími etnickými Albáncami.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...