Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       5. september 2003 Turecko sa stále usiluje o členstvo v EÚ Breffni O'Rourke, Peter Gabaľ Už celé generácie tureckých politikov sa usilujú dosiahnuť pre krajinu členstvo v Európskej únii. Stále však bez výsledku. Turecký premiér Recep Tayip Erdogan sa tento týždeň vydal na návštevu Nemecka a Talianska, aby tu prediskutoval šance jeho krajiny vstúpiť do Európskej únie. Súčasné vlády oboch členských štátov sa pritom zdajú byť naklonené tejto myšlienke a Turecko môže v zásade počítať s ich podporou. Problémom však môžu byť postoje najmä nemeckej opozície. Nemecký kancelár Gerhard Schröder pri stretnutí s Erdoganom v Berlíne ocenil pokrok, ktorý Turecko dosiahlo práve pod vedením súčasného premiéra. Erdogan a jeho vládnuca Strana spravodlivosti a rozvoja, ktorá má pritom korene v islamistickom hnutí, v uplynulých mesiacoch prijala až sedem balíčkov reforiem, zacielených na priblíženie právneho a politického systému krajiny európskym normám a požiadavkám. Zároveň však turecký premiér Recep Tayip Erdogan v Berlíne vystupoval s preňho typickým sebavedomým postojom: AUDIO: "Dovoľte mi ujasniť jednu vec. Nielen Turecko chce vstúpiť do Európskej únie. Ale aj únia sa chce rozšíriť zahrnutím Turecka." A napriek snahe nemeckého kancelára Schrödera o pozitívny tón vyjadril obavy z toho, čo nazval pasivitou Nemecka a naznačil možné dôsledky: AUDIO: "Skutočnosť, že u časti Nemecka nevidíme nijakú podporu nášmu vstupu do únie, môže psychicky ublížiť väčšine Turkov, naklonených vstupu do Európskej únie." Erdoganova narážka na časť Nemecka je zrejmá. Tamojšie hlavné opozičné strany, kresťanské zoskupenie CDU a CSU, považujú Turecko za príliš veľké, príliš zaostalé a príliš kultúrne vzdialené na to, aby sa hodilo do únie. Predstaviteľ parlamentnej frakcie CDU/CSU Peter Ramsauer vysvetľuje: AUDIO: "Vždy sme vysvetľovali, že sme v Európe, vyrastajúcej zo západnej a kresťanskej kultúry, ktorá má mať zvládnuteľné hranice. To je prvá podmienka. Tou druhou je, že Európa, i keď dosiahne stav úplnosti, musí byť schopná fungovania." A podľa Ramsauera Turecko nespĺňa ani jednu zo spomínaných podmienok. Namiesto členstva v Európskej únii navrhuje jej veľmi špeciálne vzťahy voči Turecku v politickej, ekonomickej i kultúrnej oblasti. Faktom však je, že Turecko dokázalo urobiť hmatateľný pokrok v rámci šancí, ktoré mu ponúkla Európska únia. Na jej summite v decembri 2002 dostala Ankara prísľub, že koncom roka 2004 únia posúdi pokrok Turecka a podľa výsledku by s ním mohla otvoriť prístupové rokovania. Analytik Inštitútu zahraničnopolitických štúdií na Univerzite Bilkent v Ankare Rešat Arim vysvetľuje, že tento a nasledujúci rok sú preto pre Turecko kľúčové: AUDIO: "Situácia je taká: vláda povedala, že tento rok dokončí všetko potrebné, pokiaľ ide o legislatívu, a to aj urobila. A tiež oznámila, že v roku 2004 začne vykonávať túto legislatívu. Takže tureckí predstavitelia cestujú aby vysvetľovali, čo dosiahli." Podľa Arima Ankara už teraz dúfa v kladné hodnotenie zo strany Európskej komisie, ktorej priebežná každoročná správa sa očakáva na prelome októbra a novembra. Tento postoj počas tohtotýždňovej návštevy Viedne potvrdil aj turecký minister zahraničných vecí Abdulah Gul, ktorý navyše vyjadril nádej, že budúce členstvo Turecka v únii pre ňu nebude príťažou, ale obohatením. Premiér Recep Tayip Erdogan sa zatiaľ z Berlína presúva na víkend do Ríma, kde očakáva podporu talianskeho premiéra Silvia Berlusconiho. Táto nádej zrejme nie je márna, keďže Berlusconi silne podporuje americkú politiku, a tá presadzuje myšlienku členstva Turecka v Európskej únii ako prostriedku západného vplyvu v tejto veľkej krajine. Tvrdí to analytik Americkej univerzity v Ríme James Waltson a dodáva: AUDIO: "Turecko je veľká a ľudnatá krajina, zemepisne i strategicky dôležitá. Integrovať ju do ekonomického a zárodočne i do politického systému urobí Turecko bezpečnejším miestom." Kritici tohto postoja však pripomínajú, že Turecko má 70 miliónov obyvateľov. A keď sa tam v prípade jeho členstva v EÚ čosi pokazí, mohla by sa rozochvieť celá únia.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...