Dnes je sobota, 17. máj 2008       11. august 2001 Mám dôvod si myslieť... Štefan Hríb Zmeny v zložení vládnych koalícií sú v demokracii niečím celkom prirodzeným. Koalíciu tvoria z definície vždy viaceré subjekty, a tam, kde je viac subjektov, je vždy aj viac názorov. A samozrejme tam, kde je viac názorov, je aj ich stret, občas konflikt a občas dokonca neriešiteľný rozpor. Z tohto hľadiska nie je avizovaný odchod SMK z koalície žiadnou katastrofou. Jedna strana vládnej zostavy jednoducho dospela k názoru, že jej priority sa natoľko rozišli s prioritami koaličnej väčšiny, že už spolu nemôžu zotrvať v jednej vláde. Nič zvláštne, pretože ide o krok v rámci demokracie. Politický život ide v takýchto prípadoch ďalej, slobodný režim nie je ohrozený. Ja však mám dôvod si myslieť, že odchod SMK z tejto vlády je omnoho vážnejší. Dokonca si myslím, že je to spolu s nedodržaním dohody v SDK o jej návrate k päťkoalícii vôbec najvážnejšia politická vec Slovenska za posledné tri roky. Keď sa pozrieme späť do ponovembrovej histórie Slovenska, zistíme pozoruhodnú vec - vždy, keď sú v slovenskej vláde politickí zástupcovia maďarskej menšiny, je to znamením lepších časov. A naopak - vždy, keď maďarská politická strana vo vládnej koalícii chýba, je jasné, že režim nie je slobodný. Všimnime si to - v rokoch 1990 až 1992 boli vo vládnej zostave zástupcovia Maďarskej nezávislej iniciatívy, vedení Lászlóm Nagyom a režim bol demokratický. Vtedajšia vláda robila reformy, odolávala populistom, nepodľahla nacionalizmu. Keď potom vo voľbách prehrala s Mečiarom, bolo to presne naopak - maďarské strany z vlády zmizli, a nastúpila politika hrubosti, rozbíjania a lži. Rovnako sa veci mali v roku 1994 po druhom odvolaní Mečiara - vtedy síce naši Maďari do širokej vlády nevstúpili, ticho ju však podporovali. A opäť tu bol relatívny pokoj. Vtedajšia vládna zostava však opäť s Mečiarom prehrala a situácia sa zopakovala. V rokoch 1994 až 1998 boli naši Maďari mimo vlády, a režim nebol slobodný. Diali sa tu vylučovania poslanca z parlamentu, zmarenie referenda, privatizačná rabovačka, únos a jedna podivná vražda. Rok 1998 bol len ďalším zo sledu dôkazov onoho opakujúceho sa trendu. SMK vstúpila do vlády, a vzápätí prestal politický teror, kriminálne zneužívanie tajnej služby, nacionálna nenávisť, strach. O odstavenie SMK sa pokúšala SDĽ, najmä stará tvár Fico, ale historický vzorec nepustila - režim začal byť slobodnejší aj preto, že SMK bola jeho súčasťou. Dnes je však SMK na odchode z tejto vlády. Čo to v logike slovenskej politiky znamená? Obávam sa, že presne to isté, čo to znamenalo vždy doteraz - budúce zosunutie vecí verejných smerom k populizmu a nacionalizmu. Odchod SMK z vlády naozaj nie je iba obyčajnou zmenou koaličných počtov. Je to zásadná zmena, zmena povahy moci, možno dokonca zmena povahy režimu. Pretože vždy, keď na Slovensku menšina prestala mať zastúpenie vo vláde, bolo potrebné chystať sa na horšie časy. Áno, vždy, keď boli naši Maďari po roku 1989 v opozícii voči vláde, znamenalo to, že väčšina slovenských politikov sa neuberá dobrým smerom, že chcú čosi oklamať, či riešiť silou. Možno sa opýtať, prečo sa to stalo a možno nájsť veľa dôvodov. Vnútorná neslobodná povaha SDĽ a SOP, fatálne zlé hlasovanie SDKÚ o kľúčovej reforme verejnej správy, slabosť predsedu vlády a jeho zlý odhad pri hľadaní skutočných spojencov. Táto diskusia Slovensko čaká, o tom všetkom sa bude hovoriť. Jedno však už ostane zapísané v histórii - pokus slovenskej väčšiny a maďarskej menšiny z rokov 1998 až 2001 o dôstojné spolužitie nevyšiel. A ja mám dôvod si myslieť, že je to zodpovednosť slovenskej väčšiny. Ona totiž nedodržala viaceré dohody, ktoré so svojimi menšinovými partnermi uzatvorila. SMK odchádza, pretože väčšina slovenských demokratov k nej nebola korektná. Kedy bude príležitosť skúsiť to znova? Štefan Hríb je šéfredkaktorom týždenníka Domino-Fórum		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...