Dnes je sobota, 17. máj 2008       16. august 2001 40 miliónov na ovplyvňovanie negatívnej verejnej mienky v EÚ Katarína Lutherová Koncepcia komunikačnej stratégie SR na prípravu obyvateľstva na členstvo v Európskej únii sa od roku l999 zameriavala najmä na informačnú stránku procesu európskej integrácie. V súvislosti s pretrvávajúcim odmietavým postojom väčšiny občanov členských krajín EÚ voči rozširovaniu únie sa vláda SR na svojom včerajšom zasadaní rozhodla negatívne postoje modifikovať zvýšenou vlastnou propagáciou. Na jej realizáciu vyčlenila 40 miliónov korún. Podrobnejšie informácie o novej iniciatíve zisťovala Katarína Lutherová. Zatiaľ čo gesciu nad komunikačnou kampaňou zameranou na získavanie podpory slovenského obyvateľstva pre vstup do Európskej únie má osobitný odbor na Úrade vlády SR, vonkajšiu propagáciu Slovenska ako kandidátskej krajiny na členstvo v EÚ bude koordinovať Sekcia európskej integrácie na Ministerstve zahraničných vecí SR. Aké sú hlavné ciele externej komunikačnej stratégie, ktorú vládny kabinet včera schválil, sme sa opýtali Veroniky Lombardini, riaditeľky odboru politických vzťahov s EÚ . AUDIO: "Súčasný stav rokovaní je taký, že otázka členstva je veľmi aktuálna. Z tohoto hľadiska sme sa zamýšľali na ministerstve zahraničných vecí akým spôsobom podporiť naplnenie tejto priority, a jedným z prostriedkov je naštartovanie tejto komunikačnej stratégie s cieľom predstaviť Slovensko ako krajinu, ktorá je pripravená a zrelá stať sa členom EÚ." Prieskumy verejnej mienky v členských krajinách EÚ poukazujú na nízku dôveru obyvateľstva k rozširovaniu únie. Najnižšia podpora je okrem Francúzska aj v susednom Rakúsku a zoznam kandidátov, voči prijatiu ktorých sa najviac respondentov vyjadrilo negatívne, otvára práve Slovensko. Najviac obáv vzbudzuje očakávaný prílev pracovných síl z krajín strednej a východnej Európy, hoci ako dnes uviedla rakúska tlačová agentúra APA, mobilita pracovných síl sa zvyšuje na oboch stranách. Čoraz viac Rakúšanov zarába veľké peniaze na trhoch kandidátskych krajín. Sú väčšinou v riadiacich funkciách, pôsobia ako manažéri rakúskych či zahraničných koncernov a odchádzajú na východ z ekonomických dôvodov. Len v Maďarsku je registrovaných 5000 rakúskych firiem, ktoré sú činné prakticky vo všetkých odvetviach, predovšetkým však v stavebníctve a bankovníctve. Z čoho teda pramení nedôvera obyvateľov Rakúska voči rozširovaniu únie, opýtali sme sa Veroniky Lombardini. AUDIO: "Rakúska vláda si tento problém takisto uvedomuje, podporuje rozširovanie EÚ a práve z tohto pohľadu, že podpora u obyvateľstva nie je taká vysoká, oni samotní naštartovali dosť rozsiahlu, internú kampaň voči svojmu obyvateľstvu. A my by sme veľmi radi využili aj túto vládnu kampaň, aby sme spojili sily a prostriedky. Aj keď je Rakúsko susedná krajina, predsa len nie sme natoľko známi, takže mám predstavu, že by to spoločné úsilie mohlo prispieť k zlepšeniu týchto čísel alebo k zvýšeniu podpory obyvateľstva k rozšíreniu." Koncepcia externej komunikačnej stratégie predpokladá iniciatívu najmä na zastupiteľstvách SR v l5-tich členských krajinách, ktoré by formou seminárov, konferencií, okrúhlych stolov, sústredením sa na médiá, politické kruhy a akademické komunity mali prezentovať Slovensko nad rámec diplomatických vzťahov. Vláda rozhodla o vyčlenení 40-tich miliónov z príjmov z privatizácie, čo bude reálne až v budúcom roku. Kampaň však nepredpokladá iba vlastnú réžiu. Európska komisia naplánovala komunikačnú stratégiu v dôsledku nízkej podpory obyvateľstva členských krajín rozširovaniu únie na roky 2000 až 2006. Prostredníctvom programu PRINCE v rámci EÚ a programov PHARE a MEDA v rámci kandidátskych krajín vyčlenila na jej realizáciu finančné prostriedky vo výške takmer l47 miliónov Euro. Pre Slovensko bolo z rozpočtu pre kandidátske krajiny na tento rok pridelených 470 tisíc eúr. Prostriedky teda sú, len ich treba efektívne využiť a najmä vyhnúť sa problémom, ktoré by mohli kredit Slovenska ako krajiny pripravenej prijať všetky záväzky vyplývajúce z členstva v EÚ, znížiť. Súčasná vnútropolitická situácia k vytvoreniu takéhoto obrazu určite neprispeje. Hovorí opäť Veronika Lombardini. AUDIO: "Je predovšetkým potrebné, aby v našej krajine bola stabilná a predvídateľná situácia. Pokiaľ tento predpoklad nebude naplnený, tak určite to bude mať aj nejaký negatívny dopad na realizáciu našej stratégie."		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...