Dnes je sobota, 17. máj 2008       17. august 2001 Zákony o verejnej a štátnej službe predmetom analýzy Katarína Lutherová Od prijatia zákonov pracovného práva v slovenskom parlamente uplynulo len päť týždňov a vláda poverila predkladateľa Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny uskutočniť analýzu problémov, ktoré vznikli prijatím pozmeňovacích návrhov poslancov. Viac informácií pripravila Katarína Lutherová. 2. júla tohto roku sa zavŕšila reforma pracovného práva schválením Zákonníka práce, zákona o štátnej službe a zákona o verejnej službe v Národnej rade SR. V druhom čítaní sa do predložených návrhov zákonov dostalo množstvo pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Ako dnes pre novinárov uviedla generálna riaditeľka Sekcie legislatívy na ministerstve práce Mária Husáriková: AUDIO: "Došlo k tej situácii, že zákon o verejnej službe a najmä zákon o štátnej službe čiastočne postrádajú tú filozofiu a ten účel, ktorý tieto zákony sledovali." Analýza troch prijatých zákonov, ktorá bude predmetom rokovania vlády, ukázala, že najviac problematických miest je, podľa predkladateľa, v zákonoch o verejnej službe a štátnej službe. Uveďme aspoň niektoré. Za nesystematický vstup do návrhu zákona považuje ministerstvo práce absolútne vylúčenie Kancelárie NR SR, Kancelárie prezidenta SR a Kancelárie Ústavného súdu zo systému odmeňovania vo verejnej službe. V prípade Národnej rady môže tento nedostatok nahradiť ustanovenie v rokovacom poriadku, v prípade ďalších dvoch však takáto možnosť nie je, pretože nemajú legislatívnu iniciatívu. V platovej časti sa prijal aj pozmeňovací návrh, ktorým sa zvyšuje tarifný plat za vedeckú hodnosť. Ako upozornila doktorka Husáriková: AUDIO: "Bez ohľadu nato, aký druh práce tento zamestnanec vykonáva, automaticky mu patrí zvýšený plat za vedecký titul." V návrhu zákona o verejnej službe bolo aj poskytovanie l3-teho a l4-teho platu, ako je to v prijatých zákonoch o konkrétnych profesiách vo verejnom záujme a ako je to bežné aj v krajinách EÚ. Tento návrh poslanci neakceptovali, bol schválený jeden plat, a to pod podmienkou splnenia osobitnej odbornej spôsobilosti. Ako zdôraznila šéfka Sekcie legislatívy rezortu práce Husáriková: AUDIO: "Iba veľmi úzky okruh zamestnancov vo verejnej službe má právnym predpisom splniť určité osobitné odborné predpoklady, čiže nielen z obsahovej stránky ale aj z osobného rozsahu sa značne zužuje možnosť použitia ďalšieho platu". Najviac porušený bol podľa ministerstva práce účel zákona o štátnej službe. Týka sa to predovšetkým chybného hodnotenia praxe. Odborná prax, ako neoddeliteľná súčasť hodnotenia zamestnanca pri výkone zamestnania, ale aj pri jeho ďalšom postupe, sa v prijatom zákone môže uznať už po roku a navyše o tom rozhoduje vedúci úradu, čím sa vytvárajú podmienky pre subjektívne hodnotenie. Na druhej strane, boli z návrhu zákona vylúčené kompenzácie, ako l3-ty a l4-ty plat, odchodné a príplatok za štátnu službu k dôchodku. Ako uviedla Mária Husáriková: AUDIO: "Zrušením týchto inštitútov sa dostali štátni zamestnanci do horšej pozície ako zamestnanci vo verejnej službe. Pretože vo verejnej službe sa vyjednáva o výške príspevku na doplnkové dôchodkové poistenie, zatiaľčo štátni zamestnanci sú zo zákona o doplnkovom dôchodkovom poistení priamo vylúčení ." Podobná diskriminácia štátnych zamestnancov sa opakuje aj pri získavaní odchodného. Na okraj nesúhlasných stanovísk zo strany odbornej verejnosti a médií ku kompenzáciám, aké navrhoval rezort práce, Mária Husáriková povedala: AUDIO: "Všetky tieto argumenty, ktoré sa používali proti týmto inštitútom, sú vlastne spochybnené schválením zákona o hasičskom a záchrannom zbore, ktorý bol schválený hneď po zákone o štátnej službe, kde sa na roveň štátnych zamestnancov-hasičov dávajú aj ostatní zamestnanci, ktorí pripravujú odborné podklady, ktorí dokonca plnia úlohy v osobnom úrade, to sú personalisti." Čo je podľa predklateľa vážny argument k prikročeniu novelizácie spomínaných zákonov. O tomto kroku rozhodne vláda SR, ale z pripomienkového medzirezortného konania je už dnes jasné, že riešenia, ktoré v analýze navrhuje rezort práce, podporuje 99 percent subjektov verejnej a štátnej správy .		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...