Dnes je sobota, 17. máj 2008       17. august 2001 Infozákon treba novelizovať, ale len tak, aby bol lepší Boris Koreň Slovenská vláda sa po viac ako pol roku účinnosti Zákona o slobodnom prístupe k informáciám rozhodla pripraviť jeho novelu. Správa, ktorú v tejto súvislosti predložil minister školstva Milan Ftáčnik, vyvolala búrlivú diskusiu v slovenských médiách. K téme sa vracia Boris Koreň. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám od začiatku obsahoval nedostatky, ktoré sťažovali jeho napĺňanie. Do veľkej miery to bolo dané aj situáciou, v akej bol prijímaný. Pre predkladateľov a mimovládne organizácie, ktoré na jeho podporu zorganizovali širokú kampaň, bolo totiž najdôležitejšie presadenie princípu "čo nie je tajné, je verejné" a štátna správa tento návrh poslanca Langoša jednoducho nechcela. V parlamente sa potom namiesto precizovania jednotlivých paragrafov odohral boj o tento jeho hlavný princíp a do zákona sa preto dostalo množstvo chýb, ktoré je potrebné napraviť. Správa, ktorú tento týždeň vláde predložil minister Milan Ftáčnik, obsahuje množstvo podnetov, ktoré infozákon môžu vylepšiť. Takými sú napríklad upozornenia na upresnenie niektorých paragrafov, jednoznačné definovanie používaných pojmov, pripomienka, aby sa používal jednotný cenník poplatkov za sprostredkovanie informácie, či podnet na nápravu súčasného stavu, keď o sťažnosti proti neposkytnutiu informácie obcou rozhoduje opäť jej starosta, ktorý vydal aj prvotné negatívne rozhodnutie. Niekoľko navrhovaných zmien by však - naopak - takmer úplne zmenilo súčasného ducha zákona o informáciách. Prvou z nich je úvaha o predĺžení času, v ktorom je úrad povinný občanovi poskytnúť informáciu. Zo súčasných desať, respektíve dvadsať dní, by mala byť základná lehota predĺžená na tridsať. Z takejto požiadavky by ale malo logicky vyplývať, že súčasná lehota je neprimerane krátka a spôsobuje úradníkom problémy. Opak je ale pravdou, čo vyplýva aj zo slov ministra školstva Milana Ftáčnika, ktorý citoval zo správy z kontroly deviatich ústredných orgánov štátnej správy. AUDIO: "Z 1775 žiadostí o poskytnutie informácií, ktoré dostalo deväť ministerstiev, bolo 90 percent vybavených načas. To znamená v lehote 10 dní. Všetky ostatné boli vybavené v lehote predĺženej, to znamená do 20 dní. Niektoré mali zvláštny režim, pretože boli posunuté inému orgánu a podobne." Potreba predĺženie lehoty sa teda na základe týchto slov - keď deväť z desiatich žiadostí občanov boli ústredné štátne orgány schopné vybaviť do desiatich dní - javí ako neopodstatnená a zbytočne znevýhodňujúca občanov. Mentalita úradníka je totiž väčšinou taká, že ak má na úlohu desať dní, adekvátne tomu sa ju aj snaží splniť. Ale ak bude mať na ňu mesiac... Proti duchu zákona ide aj námietka, že by sa malo uvažovať o tom, či poskytovať, alebo neposkytovať informácie o platoch osôb, ktoré dostávajú svoje príjmy z verejných zdrojov. V mnohých prípadoch to už riešia príslušné zákony, či už ide o platy ministrov, poslancov Národnej rady, sudcov, prezidenta, ale aj starostov a primátorov. Námietka sa teda týka ďalších zamestnancov štátu alebo obcí, ktorí sú platení z verejných zdrojov. Hovorí opäť Milan Ftáčnik: AUDIO: "Nepovedali sme zakázať, nezverejňovať, ale ani zverejňovať, pretože tu musíme vyriešiť námietku, ktorá sa objavila zo strany ochrany osobných údajov." Jedným z hlavných dôvodov prijatia zákona o slobodnom prístupe k informáciám však bolo práve stransparantnenie používania verejných financií. Ak teda dostane prednosta mestského úradu odmenu stotistíc korún, ide o použitie verejných prostriedkov a občan by mal mať právo opýtať sa, prečo. Na to však musí dostať informáciu. Novelizovať by sa teda nemal v tomto smere infozákon, ale zákon o ochrane osobných údajov v informačných systémoch. Najnebezpečnejším nápadom pri uvažovanej novelizácii infozákona je však zrušenie možnosti vyriešiť žiadosť o poskytnutie informácie aj ústne. Je to totiž najjednoduchší spôsob zo strany občana aj úradníka, šetrí čas i peniaze. Časť informácií požadovaných občanmi vždy bola a bude takého elementárneho charakteru, že si nebude vyžadovať žiadny čas na zisťovanie a ani žiadne papierovanie. Minister Ftáčnik odôvodnil príčinu úvahy zrušiť možnosť poskytovať informácie ústne skutočne zvláštne: AUDIO: "Ale o tom nie je doklad, len ten, že úradník zaznamená, že poskytol nejakú informáciu. Preto sme uvažovali, aby sa poskytovali iba písomné informácie." Namieste by však bola skôr opačná úvaha - čím viac poskytovanie informácií odformalizujeme a zbavíme papierovania, tým bude mať občan ľahšiu situáciu a bude smerom k úradom aktívnejší. Novelizovať zákon o slobodnom prístupe k informáciám je teda potrebné. Ale len tak, aby bol vylepšený.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...