Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       21. august 2001 Dubček - kultová postava, alebo prisluhovač cudzej mocnosti? Milan Žitný Je 21.august, deň, kedy sa politici so všetkou vážnosťou a pátosom vyjadrujú k výročiu invázie vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. Verejní činitelia zvyčajne odsúdia vstup piatich armád, o nasledujúcej dvadsaťročnej okupácii už mnohí z nich ale radšej nehovoria, pretože je súčasťou ich aktívnej kolaborácie s okupačným režimom do novembra 1989. Aby vyvážili tento handicap, vyzdvihujú radšej prínos Alexandra Dubčeka v demokratizačnom procese v prvých mesiacoch roka 1968. Na Slovensku majú prednosť emócie, nekritická adorácia, klaňanie sa symbolom, ale odkrývanie vlastnej histórie zostáva - pre istotu - stále tabu. Mohlo by sa na kadečo negatívne prísť a modly by mohli skončiť v skladoch, alebo na smetisku dejín. S kultom Dubčeka je to presne takto. Doteraz sa vedelo toľko, že podpísanie protokolu v Moskve predstaviteľmi ÚV KSČ v roku 1968 bolo kapituláciou po okupácii ČSSR sovietskymi vojskami až do roku 1989. Jediný František Kriegel odmietol protokol podpísať, Dubček neodmietol. Niekto to nazýva zradou na národe, ktorý nechcel prijať ponižujúce postavenie a stratiť získané slobody, iní, aj niektorí súčasní politici, tomu dodnes hovoria historická nutnosť voľby menšieho zla. Posledné výsledky výskumu roka 1968 v Čechách podávajú o Dubčekovi ešte nelichotivejšie svedectvo. Podľa dokumentov, ktoré boli objavené v archívoch, Dubček dopredu vedel o úmysloch Moskvy. V marci sa uskutočnila schôdzka najvyšších predstaviteľov ZSSR, ČSSR, Maďarska, Poľska, Bulharska a NDR v Drážďanoch, kde zaznela hrozba vojenskej intervencie voči Československu. V apríli už Sovieti vypracovali konkrétny plán. Podľa záznamu telefonického rozhovoru z 13. augusta 1968, týždeň pred inváziou, povedal generálny tajomník ÚV KSČ Dubček generálnemu tajomníkovi ÚV KSSS Leonidovi Brežnevovi, ktorý ďalej naliehavo žiadal zastaviť demokratizačný proces, nasledujúcu vetu: "Urobte všetky opatrenia, ktoré považujete za správne." Sovieti o týždeň opatrenia aj uskutočnili. Dubček sa proti tomu nepostavil, a do poslednej chvíle zatajoval pred verejnosťou, aká pohroma sa blíži. Tento prístup sa dá aj tak ešte stále hodnotiť podľa vtedajších domácich i zahraničných politických reálií ako historicky nevyhnutný kompromis. Postoj Dubčeka o rok neskôr, v auguste 1969, už toto ospravedlnenie nemôže získať. Z pohľadu hrdosti národa na vlastné historické udalosti je 21.august 1969 horší než invázia a mal väčší dopad na obyvateľov, než samotná okupácia a kapitulácia politickej reprezentácie. Na prvé výročie okupácie demonštrovali 21. augusta 1969 v Prahe, Brne, Bratislave a ďalších mestách masy ľudí. Proti nim však nezasiahli vojská tzv. spriatelených mocností, ale vlastné represívne sily - polícia, Štátna bezpečnosť a Ľudové milície. Výsledkom zásahu boli desiatky zranených a mŕtvych. Druhý deň po tejto brutalite štátu voči vlastným občanom schválilo Federálne zhromaždenie ČSSR ako najvyšší zákonodarný orgán tzv. zákonné opatrenie, ktoré dalo zásahom legitimitu. Pod týmto "prügelpatentom" je aj podpis vtedajšieho predsedu FZ ČSSR Alexandra Dubčeka. Nemusel to podpísať, tak, ako Kriegel nepodpísal moskovské protokoly, ale Dubček podpísal jedno aj druhé. Invázia cudzích vojsk je alibi pre domácich prisluhovačov, ktorí z okupácie ťažili kariérou a sociálnymi výhodami. Násilie štátu voči občanom 21. augusta 1969 už bolo prejavom tohto druhu - okupovaní sa snažili ukázať byť peknými pred okupantom - pochváľte nás, ako si vieme urobiť doma sami poriadok. Súčasťou tohto okupačného poriadku sa dobrovoľne stal aj Alexander Dubček, napriek tomu ale paradoxne zostáva kultovou postavou dejín Slovenska v 20.storočí.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...