|
|
| |
|
Dnes je piatok, 16. máj 2008 |

|
|
![[domaca politika]](/images/poltitle.gif)
|
23. august 2001
|
Šanca na demokratickú normalizáciu
|
Ivan Štulajter
|
Tomu, že sa kompromis vo vládnej koalícii začína vnímať ako porážka a vzájomná komunikácia ako strata času, nasvedčuje aj posledná „ruvačka“ o mieru znižovania priamych daní. Nie je celkom bežné, aby návrhy daňových sadzieb zo strany ministra financií boli proti jeho vôli prehlasované majoritou ministrov a nie je bežné ani to, aby sa kvôli dohode o optimálnej miere daňového zaťaženia neviedla v orgánoch koalície politická diskusia a lámalo sa to cez koleno. Lenže práve k takejto odchýlke od normálu tento týždeň došlo. Ministri za SDĽ spolu s ich ministerkou financií Brigitou Schmognerovou sa ocitli v menšine, čo väčšina pochopila ako príležitosť na schválenie smelších návrhov na znižovanie daní. Táto exekutívna väčšina má však jeden problém. Ak chce zostať bez SDĽ väčšinou aj v parlamente, musí otvorene či implicitne kooperovať s opozíciou. Inými slovami, musí sa opäť odchýliť od normálu, od tých správnych pravidiel hry. Z jedného hľadiska to bude možné hodnotiť ako spravodlivý trest za zradu Strany demokratickej ľavice, ktorá sa pri presadzovaní ôsmich vyšších územných celkov oprela o hlasy opozície.
Existuje však aj iné hľadisko ako to revanšistické. Vychádza z hlavného politického cieľa, pre ktorý koalícia vznikla. Po celej sérií porušení pravidiel hry, vzájomných podrazov a straty voličskej podpory to vyzerá pomaly tak, že existuje viac odhodlania tento cieľ minúť, ako ho v pote tváre a so sebazaprením naplniť. So slovenskými dejinami je to zhruba tak, že o vnútornom stave krajiny rozhodovali najmä jej vonkajšie geopolitické rámce. Vyvedenie Slovenska zo slepej uličky, do ktorej ho po komunistoch naposledy voviedol Mečiar, a začlenenie Slovenska do západnej hemisféry je presne tým pôvodným cieľom dnešnej koalície. Totiž iba v tomto demokratickom a prosperujúcom priestore môže napríklad Strana maďarskej koalície najefektívnejšie presadzovať práva národnostných menšín, ľavica testovať svoje socialistické vízie, pravica budovať občiansku spoločnosť a demokratické sily potláčať korupciu.
To, že sa strany vládnej koalície pred voľbami navzájom vymedzujú, je normálne. Nenormálne sú len niektoré formy tohto vymedzovania. Medzi ne patrí aj forma existencie dnešnej koalície, pretože nesprávne odpovedá na výzvu, ktorou je práve to radikálne zlepšenie geopolitického postavenia Slovenska. Z tohto hľadiska o čosi väčšie zníženie daní ako ministerkou financií odporúčané, či osem vyšších územných celkov miesto dvanástich sú len marginálne otázky. Kľúčové je dodržiavanie pravidiel hry, ochota ku kompromisu, koaličná dohoda, dobrá vôľa, sebareflexia, reformný trend.
Západ prostredníctvom svojich diplomatických misií v Bratislave už svoje varovania smerom ku koalícii vyslovil. Nedá sa však vylúčiť, že to nebude stačiť. Totiž v situácii, keď sa kompromis začína vnímať ako porážka a vzájomná komunikácia ako strata času, sa žiada to, aby medzi znepriatelené strany vstúpil ktosi tretí. Prezident Schuster, čo je tragédia jeho voľby, sa, žiaľ, nemôže chopiť role sprostredkovateľa, aj keby chcel, lebo sa vlastnou vinou obral o politickú autoritu. A tak jedinou autoritou, ktorá dokáže vplývať na politikov v krajine, sa ukazuje Západ, čiže opäť a tradične je to okolie Slovenska. Lenže ak zvážime, že pred časom sa v ňom rozvaľoval totalitný Sovietsky zväz, stále je tu snáď šanca na demokratickú normalizáciu v reálnom čase.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|