|
|
| |
|
Dnes je piatok, 16. máj 2008 |

|
|
![[domaca politika]](/images/poltitle.gif)
|
24. august 2001
|
SMK pred zásadným rozhodnutím
|
Milan Žitný
|
Pred zajtrajšou Republikovou radou Strany maďarskej koalície sa medzi novinármi uzatvárajú stávky - vystúpi z vlády, alebo zostane? Ešte pred desiatimi dňami sa nehovorilo o inom, než že Republiková rada (RR) SMK nemá alternatívu, len odhlasovať vystúpenie z vlády. Pred týždňom ale predseda SMK Béla Bugár vyslovil vetu, ktorá signalizovala výrazný posun od dovtedajšieho postoja SMK: "Rozhodujúcim faktorom pre zotrvanie alebo odchod SMK z vlády bude kvalita kompetenčného zákona o samosprávach." Deň pred zasadnutím RR SMK predseda Bugár na otázku Slobodnej Európy, či by bol takýto kompromis pre SMK prijateľný, uviedol:
AUDIO: "Je možný takýto kompromis, samozrejme, a musím povedať, že už sme si ho aj našli, ale zajtra rozhodne Republiková rada, či to prijme, alebo nie."
Pokiaľ RR SMK prijme takéto podmnienečné rozhodnutie - a je veľmi pravdepodobné, že sa tak stane - bremeno zodpovednosti sa prenesie na ostatných koaličných partnerov do parlamentu. Hlavná ťarcha bude ležať na poslancoch za SDĽ, ale aj SOP, ktorí sa pri hlasovaní o vládnom návrhu zákona o vyšších územných celkoch (VÚC) spojili s opozíciou a pozmeňovacími návrhmi presadili 8 VÚC s tzv. Cuperovými dodatkami, okliešťujúcimi právomoci samospráv. To boli dôvody, ktoré prinútili SMK ohlásiť možnosť odchodu z vlády. Ďalšie dôvody sa skrývajú vnútri SMK, kde radikálnejší politici, nespokojní s dosiahnutými výsledkami politických cieľov SMK vo vládnom programe, už dávnejšie tlačili na vystúpenie z vlády. Jedným z ich argumentov bolo poukazovanie na to, že SMK slúži ostatným partnerom v prvom rade ako hlasovací aparát, bez ktorého by slovenské subjekty vládnej koalície nedali v parlamente dohromady potrebnú väčšinu.
SMK predstavuje v demokratickom spektre politických síl na Slovensku dôležitých, ba kľúčových 10 až 12% voličských hlasov, bez ktorých je demokratická časť parlamentných strán nielen v tomto období, ale fakticky trvale v menšine. Naviac vznik dvoch nových politických subjektov - Smeru a ANO - plus vývoj voličských preferencií, sa podpísali pod výrazným prepadom pozícií vládnych strán. Výnimkou je iba SMK, ktorá jediná neprepadla u svojich voličov. Aj keď dôvody stabilnej voličskej podpory SMK sú v národnostnom princípe tejto strany a tiež v jej monopolnom postavení v elektoráte maďarskej menšiny a pokrýva celé hodnotové a politické spektrum Maďarov na Slovensku, nie sú to podstatné dôvody pre slovenské vládne subjekty. SMK bola a je ich spoľahlivým partnerom, čo sa už ale nedá povedať o ostatných koaličných stranách.
Tento výrazný rozdiel neunikol pozornosti ani zahraničným partnerom z Európskej únie a Severoatlantickej aliancie. V uplynulom týždni sa ich reprezentanti preto aj verejne vyjadrili k odchodu SMK z vlády a slovenským ústavným činiteľom tlmočili vážne obavy nad osudom reforiem na Slovensku a vývojom po budúcoročných voľbách. Odchod SMK z vlády bude pre nich dôkazom, že proreformné sily sú na Slovensku stále veľmi slabé a príliš nekooperatívne na to, aby dokázali reformy dotiahnuť do konca, nieto ich ešte aj trvale udržať v ďalších desaťročiach. Prijať takúto krajinu za člena EÚ a NATO by potom z ich pohľadu bolo nebezpečným hazardom. Vyjadrenia britského veľvyslanca či amerického chargé d'affaires nehovorili v tomto týždni slovenským ústavným činiteľom vlastne nič iné, než len to, že bez SMK je vstup Slovenska do NATO a EÚ nemožný.
Zajtra sa dá teda očakávať, že RR SMK oddiali svoje zásadné rozhodnutie až za hlasovanie o návrhu kompetenčného zákona pre samoprávy. Po sobote bude bremeno zodpovednosti ležať na SDĽ a SOP - buď dajú opäť prednosť svojim úzkym záujmom spoločne s opozíciou, alebo vyradia krajinu z integračného programu.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|