Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 16. máj 2008       31. august 2001 Znižovanie priamych daní je menší problém ako odvodová povinnosť Attila Lovász Ak sa poslanec KDH Vladimír Palko nedávno nechal počuť, že jeho hnutie dáva pomenovania celospoločenských diskusií podľa Murphyho zákonov, nehovoril od veci. Na Slovensku sa totiž vedú ďalekosiahle diskusie o veciach, ktoré nie sú až takým problémom, kým o veľmi dôležitých riešeniach sa diskusie niekedy ani nezačnú. Hovorí sa tomu "teória a prax zástupných problémov". Ako príklad opodstatnenosti takéhoto tvrdenia môžeme uviesť práve prebiehajúcu diskusiu o miere daňového zaťaženia. Poslucháči Slobodnej Európy boli v našom vysielaní informovaní o návrhoch ako z dielne rezortu financií, tak aj z dielne jednotlivých strán. Najbúrlivejšia diskusia sa vedie o miere priamych daní - pričom nie miera priamych daní je tá, ktorá by znamenala zásadnú zmenu v slovenskej ekonomike alebo vo verejných financiách. Zníženie miery dane z príjmov právnických osôb môže priniest istotne efekt, ktorý nie je dôležitý pre rozpočet, ale skôr pre verejné financie. Právnická osoba totiž svoj zisk buď preskupí do svojich iných aktivít, alebo ho priamo investuje. Investíciou je pritom aj príjem nových pracovných síl, veď tie nenastupujú pre potešenie majiteľov, ale preto, aby vyrábali produkty firmy. Zníženie daňového zaťaženia fyzických osôb - aj keď progresívnu daň môžeme považovať za nespravodlivú - sa jednoznačne odrazí na spotrebe. Fyzické osoby - a to sú v prevažnej miere zamestnanci- totiž zostávajúce financie nepoužijú na investície, ale na pokrytie svojich potrieb - teda na spotrebu. V období, keď sa zhoršuje zahraničnoobchodná bilancia krajiny, to nie je najsprávnejšie riešenie. Znižovanie odvodovej povinnosti z dieľne KDH má zase taký istý dopad, ako zníženie daní pre právnické osoby. To, čo zamestnávateľovi zostane, ľudovo povedané nepreje, ale bude investvať. Nová investícia je tvorba nových hodnôt a znamená aj nové pracovné miesta. To, čo poistné fondy stratia na znížení odvodov, ušetria na nevyplácaní platieb. Samozrejme nemožno počítať s priamou úmerou, ale v každom prípade sa ušetrené peniaze neobjavia v spotrebe. Najdôležitejším fenoménom, o ktorom sa však vôbec nediskutuje, je reforma sociálneho systému. Kým totiž sociálny systém bude fungovať nielen na báze solidarity, ale aj s priamou väzbou na štátny rozpočet, je vlastne diskusia o miere odvodov a daňového zaťaženia jalová. Môže sa totiž znižovať počet nezamestnaných, počet dôchodcov sa však vďaka demografickému výoju bude skôr zvyšovať. A teda nech už je odvodová miera akákoľvek, štát musí vstupovať do sociálneho systému a to priamo, pričom len za svojich poistencov a na vykrytie strát Sociálnej poisťovne zaplatí 12 miliárd korún. Riešením je teda reforma sociálneho systému. Dovtedy by však štát mal trvať na tom, aby sa poistné fondy oddelili od rozpočtu - to sa dá zvýšením odvodov (nie však pre zamestnávateľov, ale pre fyzické osoby a zamestnancov). Presne v tejto miere zvýšenia by mal znížiť dane, aby sa odvody mali z čoho zaplatiť. Rozpočet by bol očistený od sociálnych funkcií - nie však všetkých, veď niektoré z nich sú aj teraz funkciou štátu. Hneď by bolo jasnejšie, kde a v čom môže rozpočet škrtať z výdavkov. A prinieslo by to ďalší efekt - nevzrástla by spotreba a občania by sami začali tlačiť na politické elity kvôli reforme sociálneho systému.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...