Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       10. september 2001 Pravá strana politické spektra si verejne dopisuje, odvodová povinnosť zostáva naďalej vysoká Attila Lovász Kým sa poslanci alebo kluby pravicovo orientovaných strán predbiehajú v rôznych návrhoch a vyhláseniach, ako znížiť daňové a odvodové zaťaženie, ono sa podľa predstaviteľov Združenia daňových poplatníkov v zásade nemení. O tom, že odvodové a daňové zaťaženie je vysoké, žiadna pravicová strana nepochybuje. Úplne ináč však analyzujú dôsledky tohto stavu, pričom práve z týchto analýz sa neskôr rodia návrhy. Jeden zo známych kompaktných programov je tzv. Veľký tresk z dielne KDH, ktorý sme poslucháčom už predčasom predstavili. Aspoň časť z neho chceli kresťanskí demokrati presadiť ešte v tomto volebnom období - a to je zníženie odvodov zo strany zamestnávateľov zo súčasných 38 na 29 percent. KDH hovorí o výpadku príjmov 18,5 mld korún. Dnes na návrh KDH - i keď ex post, po parlamentnom odmietnutí minulý týždeň - reagoval vicepremiér Ivan Mikloš: AUDIO: "Ak by sa znížili odvody, platené zamestnancami o 9 percent malo by to negatívne dôsledky vo výške zhruba 13,3 mld korún." Tu dodajme, že 13,3 miliardy znamená odhadovaný deficit vo verejných financiách len zo zníženia odvodov zamestnávateľov. Celkový dopad by podľa Mikloša znamenal o dve miliardy viac, ako je v návrhu KDH - teda 20,5 miliardy korún. Nadmerný rast deficitu verejných financií by mohol okrem iného vyvolať rast úrokových sadzieb a znehodnotenie kurzu koruny. Mikloš ešte dodal, že argument KDH o znižovaní štátneho dlhu z prostriedkov privatizácie a použitia takto ušetrených peňazí je oneskoreným argumentom - s tým totiž aktuálny a vládou schválený návrh budúcoročného rozpočtu už počíta. Dnes kritizoval vládu za nedostatočné reformy poslanec Peter Tatár, ktorý kabinetu vyčíta, že nereformovaním zdravotníctva a sociálnej sféry znefunkčňuje slovenskú ekonomiku. Práve OKS, kde Tatár po odchode z DS pôsobí, navrhuje zníženie daní z príjmov právnických osôb z 29 na 19 percent. V tejto téme je už Mikloš skôr zástancom vládou navrhnutého postupného znižovania. Rozpor medzi pravostredovými stranami teda v súčasnosti vyzerá ako spor o správnosť analýz a o metódy postupu. Málo sa pritom hovorí o základe sporu - teda o postupe, ktorý by nespočíval v znížení jedného druhu príjmov štátu a verejných inštitúcií, pričom by sa hľadali cesty na zaplátanie dier, ale jeho základom by bolo skutočné znižovanie výdavkov verejného sektora. Ako minulý týždeň pre Slobodnú Európu uviedol Peter Tatár: AUDIO: "Ak by sme znížili odvody tak, ako to chce skupina OKS a spol a Veľký tresk KDH, tak zásadné škrty v príjmoch musia sprevádzať zásadné škrty vo výdavkoch. A to už by zmenilo charakter štátu. To by bola - ako hovoria predstavitelia Združenia daňových poplatníkov - metóda vyhladovať verejného dinosaura. A to my chceme urobiť." Pokiaľ teda politická elita nevykročí cestou znižovania verejných výdavkov a neuskutoční zásadné reformy v sociálnej a zdravotnej oblasti, je pravdepodobne postup Tatára a spol. najefektívnejší. A to napriek tomu, že ministerka financií avizovala stiahnutie vládneho balíčka daňových zákonov, pokiaľ by pozmeňovacie návrhy poslancov išli nad jeho rámec. Pravicovo orientované strany teda nevedú spor medzi sebou najrozumnejším spôsobom. Všetky totiž takpovediac bojujú za zníženie miery prerozdeľovania, za zníženie štátnych zásahov do ekonomiky a za zníženie odvodov a daní. Lenže všetky inou metódou. Spoločný cieľ by mohli dosiahnuť aj koordináciou činnosti. V tomto smere Mikloš poznamenal, že SDKÚ iniciuje zvolanie okrúhlych stolov SDKÚ, DS a KDH. Iniciatíva sa stretla s pochopením a podľa RFE: Ivana Mikloša... AUDIO: "...Nadväzuje na ňu iniciatíva DS na diskusiu o dôchodkovej reforme, ktorú vítame a SDKÚ navrhne ďalšiu tému: Akú Európsku úniu chceme." Fakt, že verejné diskusie sa od roku 1999 preniesli do dovtedy nezvyčajnej témy verejných financií, je dobrá správa. Začalo to daňami pred dvoma rokmi, pokračuje sa odvodmi. Táto nová dimenzia politickej diskusie bude prínos. Nie však formou mediálnych odkazov a otvorených listov. Vzájomné prekáračky o kvalite analýz, poukazovanie na chybné výpočty alebo čo i len na chybnú metódu zapríčiňujú rezignáciu voličov a nie kroky vpred. Koordinácia na pravej strane spektra je teda krokom, ktorý treba privítať a slovenský daňovník by mal skôr očakávať, aby jej výsledkom boli pochopiteľné, seriózne a realizovateľné kroky na základe serióznych analýz.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...