|
|
| |
|
Dnes je sobota, 17. máj 2008 |

|
|
![[domaca politika]](/images/poltitle.gif)
|
10. september 2001
|
Kladenie vencov rasizmus v spoločnosti nevykorení
|
Katarína Lutherová
|
Včerajší Pamätný deň obetí holocaustu a rasového násilia pripadol na výročie prijatia antihumánneho Židovského kódexu vládou vojnového Slovenského štátu v roku l94l. Oproti minulým rokom sme zaznamenali viac vencov, nových pamätníkov, vyznamenaní, výstav, dokonca aj vydanie poštovej známky. Súčasne však aj aj viac rasovo motivovaných násilných činov a prejavov, podnecovania k rasovej nenávisti, hanobením rasy a presvedčenia, ktoré zatiaľ nikto z predstaviteľov štátu neberie príliš vážne. Viac v nasledujúcej poznámke Katarína Lutherová.
Keď si l4.marca prívrženci nacionalizmu a extrémnej pravice pripomínali výročie vzniku fašistického Slovenského štátu priamo pod oknami Prezidentského paláca, hlava štátu na túto udalosť nijako nereagovala. Keď aktivisti občianskej iniciatívy Ľudia proti rasizmu v rámci Európskeho boja proti rasizmu spolu so zástupcami ďalších mimovládnych organizácií hovorili s premiérom Mikulášom Dzurindom o prejavoch rasizmu na Slovensku, dočkali sa odpovede - " Nepreháňajme ". Bez náležitého trestu zostali aj vraždy Rómov, naposledy v prípade matky ôsmich detí zo Žiliny, keď sudkyňa odmietla tento brutálny čin kvalifikovať ako rasovo motivovaný. A tak si spoločnosť začína pomaly navykať na to, že ktosi iného človeka likviduje len preto, že má inú farbu pleti, že hákové kríže patria k bežnej "výzdobe" múrov a pliec holohlavých mládencov s agresívnym výzorom, že niekto zasa raz pováľal náhrobné kamene na židovskom cintoríne. A to sú len tie najviditeľnejšie prejavy takzvaného tvrdého rasizmu. Ten mäkký, latentný, ale o to nebezpečnejší je prítomný v mysliach až 80 percent obyvateľov Slovenska. Vyplýva to z viacerých výskumov Inštitútu pre verejné otázky.
V polovici augusta podali predstavitelia iniciatívy Ľudia proti rasizmu trestné oznámenie na registrátorov internetovej stránky whitefront. Stránka bola spustená v marci minulého roku a jej obsah bol plný nacistickej a fašistickej propagandy. Rovnako Hitlerova kniha Mein Kampf, ktorej knižné vydanie stiahli z predaja, nechala polícia nepovšimnuté v elektronickej podobe. V takejto, pre rasizmus priaznivej spoločenskej klíme, je naozaj nanajvýš naliehavé prijať účinné opatrenia na jeho potieranie v akejkoľvek podobe. Hovorí predseda iniciatívy Ľudia proti rasizmu Ladislav Ďurkovič:
AUDIO: "Dnes ja považujem za podstatné, aby nová generácia, ktorá nevie mnohokrát, čo je to koncentračný tábor a podobne, aby sa im pripomínala tá tragédia, pri ktorej sa ľudstvo už raz mohlo poučiť, určite ale inou formou ako kladením vencov a odhaľovaním pomníkov. To mladú generáciu dnes neosloví. Dnes vidíme obrovské množstvo prívržencov hnutia Skinheads, ale vlastne ide o neonacistov, ktorí otvorene hovoria o tom, že holocaust neexistoval, hovoria o nadvláde Židov, o tom, že celá černosšká populácia je menejcenná rasa a volajú po splyňovaní Rómov."
A ako zdôraznil Ladislav Ďurkovič, politickí a štátni predstavitelia týmto javom nevenujú náležitú pozornosť. Pritom aktivisti, ktorí podnikli už celoslovenskú kampaň proti rasizmu na Slovensku, vedia o čom hovoria, keď upozorňujú na rasistické postoje majoritnej spoločnosti voči inofarebným občanom. Hovorí opäť Ladislav Ďurkovič:
AUDIO: "Slovenská spoločnosť je tým doslova presiaknutá, ja to cítim teraz vlastne, keď zoči voči tieto názory prezentujeme. Ľudia reagujú agresívne. Rasizmus tu je a dokonca, podľa eurobarometra oveľa silnejší ako v ktorejkoľvek inej z postkomunistických krajín."
Sktočnosť, ktorú prekvapujúco vzhľadom na doterajšiu prax, priznal v miernejšej podobe vedúci slovenskej delegácie podpredseda pre legislatívu Ľubomír Fogaš na Svetovej konferencii proti rasizmu v juhoafrickom Durbane. Vicepremiér zdôraznil potrestanie páchateľov rasových trestných činov a nevylúčil ani zmenu Trestného zákona v tejto oblasti.
Škoda, že o principiálnom stanovisku člena vlády sa dozvedáme až po jeho príchode z ďalekej Afriky. Kým sa totiž Fogašova deklaratívna výzva premení na skutky a dočkáme sa aj prijatia antidiskriminačného zákona, ktorý by zakazoval akúkoľvek diskrimináciu na základe pohlavia, rasy a náboženstva, budeme ešte dlho svedkami aj takéhoto paradoxného obrazu. Zatiaľčo hlava štátu odhaľuje v prezidentskej záhrade pomník obetiam holocaustu, aktivisti občianskej iniciatívy fotografujú holohlavého mladíka s hákovým krížom na bunde, bezstarostne kráčajúceho vedľa policajnej hliadky. Zdá sa vám to nereálne? Začnite si pozornejšie všímať svoje okolie.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|