|
|
| |
|
Dnes je sobota, 17. máj 2008 |

|
|
![[domaca politika]](/images/poltitle.gif)
|
26. september 2001
|
KDH ide do volieb samostatne. Má ísť DS a OKS vôbec do volieb?
|
Ivan Štulajter
|
Slovenská demokratická koalícia vznikla pred voľbami v roku 98 ako široké hnutie odporu proti Vladimírovi Mečiarovi a jeho HZDS. Obrysy jej budúcich vnútorných konfliktov boli tak naprogramované už v primárnej príčine jej vzniku. Treba to však zobrať ako nevyhnutnosť, pretože volebné víťazstvo nad Mečiarom sa nemohlo a ani nemôže zaobísť bez vysokých nákladov. Na druhej strane však treba dodať, že rozloženie týchto nákladov nebolo vôbec rovnomerné. S odstupom času to vyzerá tak, že Demokratická strana a sociálna demokracia krátkodobo na protimečiarovskom ťažení pod zástavou SDK získali. Šancu však nedokázali využiť a dnes sú tam, kde boli pred pár rokmi – na periférii záujmu. Naopak na báze SDK vznikli nové a stále nádejné politické a kariérne príležitosti pre Mikuláša Dzurindu, Ivana Šimka, Eduarda Kukana, Romana Vavríka a ďalších.
S odstupom času však možno povedať aj to, že najväčšie náklady a najmenší úžitok zo vzniku SDK dosiahlo KDH. Bez KDH nemohol vzniknúť žiadny významný protimečiarovský odpor. No napriek tomu dnes toto hnutie, oslabené vleklými personálnymi konfliktmi s Dzurindom a jeho prívržencami, ktoré vyústili do jeho rozštiepenia, čelí slabému záujmu obyvateľstva. Ten, ako sa zdá, je dôsledkom strategickej chyby expredsedu Jána Čarnogurského. Namiesto toho, aby sa KDH stalo lídrom a uznávanou autoritou v Slovenskej demokratickej koalícii, urobilo všetko preto, aby sa dostalo mimo nej, čím stratilo možnosť kontrolovať Dzurindu. V symbolickej rovine to nielenže vypovedalo o tom, že sa vyčleňuje z protimečiarovskej koalície a že sa vyvlieka z jej záväzkov, ale aj to, že dokonca aktívne pracuje na jej deštrukcii.
Ak sa KDH cez tento víkend rozhodlo, že do nasledujúcich volieb pôjde samostatne, možno to pripísať na vrub traumy, ktorú u kresťanských demokratov vyvolala skúsenosť s SDK. O tom, že ide o paradoxný postoj, vypovedajú dve veci. Po prvé, antireformné a izolacionistické sily prežívajú opäť renesanciu a po druhé, relatívne vysoký dopyt občanov po koalícii pravicových strán stále existuje.
Víkendové rozhodnutie KDH je rozhodnutím, ktoré vystupňuje konkurenčný boj s SDKÚ. Je to rozhodnutie, zbavené idealizmu spred roka ´98. Uprednostňujú sa ním konkrétne záujmy členov KDH pred abstraktnými záujmami krajiny. Je to zároveň rozhodnutie, ktoré potvrdzuje periférne postavenie Demokratickej strane a jej renegátom z Občianskeho konzervatívneho spoločenstva. Pred reprezentantov týchto rozhádaných táborov KDH tak nepriamo kladie otázku, či by viac reformnému a modernému mysleniu na Slovensku neprispeli ako ľudia bez politických ambícií.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|