|
|
| |
|
Dnes je sobota, 17. máj 2008 |

|
|
![[domaca politika]](/images/poltitle.gif)
|
26. september 2001
|
Nový vysokoškolský zákon opäť odsunutý
|
Oľga Štefucová
|
Už na začiatku letných prázdnin upozorňovali na takúto hrozbu akademickí funkcionári. Neustále posúvanie prerokovania zákona o vysokých školách spôsobilo, že nebol dodržaný termín jeho predloženia na septembrovú schôdzu parlamentu. Minister Milan Ftáčnik sa začiatkom augusta vyjadril, že celý schvaľovací proces v parlamente nebude ohrozený ani vtedy, keď zákon pôjde do národnej rady až na októbrovú schôdzu. Po dnešnom opätovnom odsunutí jeho prerokovania - pripomeňme, že pred týždňom bol presunutý z vlády na rokovanie jej legislatívnej rady, pričom ho tá včera odsunula späť na dnešné rokovanie slovenskej vlády.
Zdá sa, že okrem problému možného spoplatnenia vysokoškolského vzdelávania, čo bol hlavný kameň úrazu pri koncipovaní nového zákona, sa dnes objavil aj ďalšie nevyjasnené otázky, o ktoré sa aj vo vláde zvádza tuhý boj. Hlavné dôvody, ktoré viedli k dnešnému presunutiu tohto bodu programu rokovania vlády na budúcotýždňové zasadanie Koaličnej rady sa Slobodná Európa opýtala ministra školstva Milana Ftáčnika.
M. Ftáčnik: "Je to odsunutie najmä z technických dôvodov, pretože zákon má 11O paragrafov, zákon má množstvo technických, ale v niektorých prípadoch aj vecných pripomienok, respektíve otázok. Legislatívna rada nás zaviazala, aby sme spracovali nové znenie, to znamená zapracovali tie pripomienky. Takže len z technických dôvodov sa stalo to, že zákon bol z dnešného rokovania odsunutý...
RFE: Spomenuli ste aj vecné pripomienky. Mohli by ste ich konkretizovať?
M. Ftáčnik: Poviem vám konkrétny príklad. Veľmi citlivá otázka nútenej správy, ktorú by bolo možné uvaliť na vysokú školu, pokiaľ by neplnila úlohy, ktoré sú jej stanovené, respektíve konala by v rozpore so zákonom. Tam sme sa my odvolávali na súdnu ochranu, kde by súd v konečnom dôsledku rozhodol ten spor medzi ministerstvom a vysokou školou. Legislatívna rada z právnych dôvodov, z toho, že to narúša iné predpisy upozornila, že takéto riešenie nie je možné a je potrebné hľadať nejaké iné riešenie, ktorým by sme tento problém upravili. Ďalšou vecnou otázkou bolo povedzme otázka prechodných ustanovení zákona, kde my sme dali, podľa do legislatívnej rady, príliš krátku dobu na vysporiadanie otázky neakreditovaných študijných odborov a vysporiadania sa, čo s tými študentmi, ktorí na takýchto študijných odboroch študujú.
RFE: Povedali ste, že predkladateľ by mal dopracovať tie otázky okolo nútenej správy. Ministerstvo zastáva aký názor?
M. Ftáčnik: Ministerstvo rešpektuje, že my sme zrejme siahli do otázky, ktorá súvisí napríklad s novelou občianskeho súdneho poriadku. My musíme zrejme zredukovať svoje predstavy a obmedziť sa na to, že budú upozornenia ministerstva mať viac apelatívnu povahu a nebude možné ich dostať na súdne konanie, kým si takúto pôdu nepripravíme v občianskom súdnom poriadku.
Minister Milan Ftáčnik pripustil, že predstavy ministerstva školstva, ktoré v otázkach právomocí štátneho orgánu smerom k vysokým školám budú musieť prejsť istou redukciou a to v záujme prijatia nového vysokoškolského zákona. Názory členov vlády sa práve v týchto otázkach zrejme dostatočne odlišujú od znenia príslušných paragrafov v návrhu zákona, keďže pripomienok, ktoré vzišli z utorkového rokovania Legislatívnej rady vlády je nielen priveľa na súčasné štádium prerokovania novej normy, ale v podstate v mnohom vracajú koncipovanie paragrafov na začiatok. Dokladá to stále nejasný postoj vlády k možnému zavedeniu školného. Po úvodných troch alternatívnych návrhoch sa črtalo, že minister Ftáčnik, považujúc bezplatné vzdelávanie za jediné sociálne priechodné riešenie, vyvinul dostatočný a masívny tlak na ostatných členov vlády. Dnes však vo vyjadrení pre našu rozhlasovú stanicu nebol taký rozhodný.
AUDIO: "To je vecou, o ktorej bude ešte raz rokovať koaličná rada, preto je to zaradené na koaličnú radu, najmä táto časť, ktorá súvisí s tým, či akceptujú koaliční partneri, alebo koalícia ako celok, návrh ministerstva školstva, že denné a externé štúdium bude bezplatné."
Ochota politickej dohody v tejto otázke však môže mať pre osud zákona, ale predovšetkým jeho uplatnenie už od budúceho roka, zásadný význam. Preto sa Slobodná Európa Milana Ftáčnika opýtala:
RFE: "Odsunutie vysokoškolského zákona ohrozuje jeho predloženie na októbrovú schôdzu parlamentu.
M. Ftáčnik: "To s vami súhlasím, preto som požiadal ráno, keď som telefonoval predsedovi vlády o to, aby sme sa poradili na vláde, či nie je možné pre tento zákon nejakú mimoriadnu procedúru."
Dodajme, že ak by ňou malo byť prerokovanie návrhu nového vysokoškolského zákona v skrátenom legislatívnom konaní v parlamente, predpokladá to tvrdý odpor opozičných poslancov. A to všetko spolu rozhodne slovenským vysokým školám nepomôže.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|