Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       26. september 2001 Vyhlásenia strán k energetike hovoria o budúcich možných koalíciach Attila Lovász Slovenský premiér Mikuláš Dzurinda zvolal dnes prekvapivo koaličnú radu, aby predstavitelia vládnych strán reagovali na ešte viac prekvapivé politické veto ministra za KDH Jána Čarnogurského. Vláda totiž mala prerokovať materiál o poskytnutí financií z Európskej komisie prostredníctvom Európskej banky na obnovu a rozvoj na riešenie odstavenia jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach. Vláda ešte v roku 1999 rozhodla o odstavení dvoch reaktorov VVER 420 v rokoch 2006 a 2008 - dnešné rozhodnutie vlády má byť len predpokladom kumulovania spoločných prostriedkov Slovenska a EÚ na uskutočnenie tohto cieľa. Koaličná rada sa nakoniec zhodla v tom, že vláda môže bez prekážok túto otázku prerokovať. AUDIO: "Politické stanoviská SDK, SDĽ, SOP a SMK boli totožné, nemáme s tým žiaden problém. KHD dalo svojmu ministrovi takpovediac voľnú ruku pri hlasovaní." Pretože tento - vlastne len technický - problém koalícia vyriešila pomerne rýchlo, mohlo by sa zdať, že išlo len o nedorozumenie alebo starosť ministra Čarnogurského o zamestnanosť v regióne pri Trnave. Rokovanie koaličnej rady, a tiež rôzne vyhlásenia z uplynulých dní, týkajúce sa energetiky a plynárenstva nám dávajú tušiť, že vôbec nejde ani o technické ani o administratívne záležitosti. A už vôbec nie o zamestnanosť. Nezabúdajme, že minister Čarnogurský a tiež KDH ešte pod jeho vedením už niekoľkokrát zasahovali do rýdzo energetických problémov. Najprv to bol postoj Jána Čarnogurského k Devín Banke, neskôr jeho takpovediac utajované stretnutie s generalitou tej istej banky, bola to angažovanosť v otázke dovozu čierneho uhlia z Ruska ako tovaru za deblokácie ruského dlhu. A nakoniec sa až k vetu dopracoval v otázke Bohuníc. Od minulého týždňa je tiež jasné, že Robert Fico a jeho SMER nie je len zástancom dostavby 3. a 4. bloku jadrovej elektrárne v Mochovciach ale aj zástancom dlhšieho prevádzkovania tých dvoch blokov, ktoré majú byť na základe uznesenia vlády odstavené. Uznesenie vlády o odstavení dvoch blokov ako aj uznesenie vlády o tom, že nedá štátne garancie na úvery pre dostavbu Mochoviec považuje otvorene a dlhodobo líder Smeru a bývalý poslanec SDĽ Robert Fico za ústupok Slovenska voči zahraničiu. Poslucháčov Slobodnej Európy sme už niekoľkokrát informovali o tom, že náklady na dostavbu Mochoviec by boli zhruba okolo 80 miliárd korún a Fico prezentoval potrebu dostavby vtedy, keď v cash-flow Slovenských elektrární bola sekera skoro taká istá - približne 70 miliárd. Konsolidácia toku financií v elektrárňach ešte zďaleka neznamená, že sú za vodou a že by takúto investíciu zvládli a slovenskí podnikatelia, ktorí majú eminentný záujem na dostaveb Mochoviec žiadajú vládne garancie. Investor, ktorý by videl výhodnosť Mochoviec a pustil by sa do ich dostavby aj bez garancií sa ešte nenašiel. K odstaveniu Jaslovských Bohuníc je potrebných asi 15 miliárd korún. 6,5 miliárd môžu prostredníctvom EBRD poskytnúť fondy Európskej komisie, ostatné musí ešte kabinet zohnať. Fond na likvidáciu jadrových elektrární totiž takúto sumu zatiaľ nie je schopný kumulovať a nebude schopný ani do roku 2006. Toľko fakty. Minister Čarnogurský sa teda jasne a priamo postavil na stranu Roberta Fica v závažnej otázke, ktorá je o miliardách a o jadrovej energetike vôbec. Je možné nevidieť v tom ústretovosť politickému zoskupeniu, ktoré má druhé najvyššie preferencie v krajine? Tento prípad je len podobný, ako aj včera medializované vyjadrenia Strany demokratrickej ľavice k privatizácii Slovenského plynárenského priemyslu. Ak si odmyslíme v súčasnosti už marginálnu SNS, odporcami privatizácie SPP boli Mečiarovo HZDS a Ficov Smer. Návrhy, prednesené v pondelok ministrom Magvašim však smerujú k znemožneniu privatizácie SPP v tomto volebnom období. Ak si k tomu dodáme, že v Banskobystrickom kraji sa už rysuje komunálna koalícia HZDS, SDĽ, Smer, nie je nič jednoduchšie, ako vidieť za krokmi ľavičiarov dohodu SDĽ s HZDS, aby privatizácia najväčšieho slovenského štátneho podniku prebehla až po voľbách v roku 2002. Iste, aj to je možnosť SDĽ na politické prežitie, ale akékoľvek vyjadrenia k čistote a transparentnosti privatizácie v tomto momente strácajú zmyseľ. SDĽ totiž takýmto prístupom len potvrdzuje, že mnohým politikom ide len a len o ekonomické stranícke latifundie. A bodaj by nie. Po vzniku VÚC a po privatizácii najväčších podnikov prestanú byť mnohí súčasní politici zaujímaví. A preto si hľadajú nové politické spojenectvá, ktorých prvé ohnivká sa kujú už v lone tejto vládnej koalície.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...