Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       27. september 2001 SMK zostáva vo vláde, jej tvár v očiach verejnosti sa však možno zmení Jana Pankovčínová Dva mesiace hrozila vládna Strana maďarskej koalície odchodom svojich zástupcov z Dzurindovej vlády. Celé leto trvali tlaky domácich i zahraničných kruhov, aby Republiková rada SMK rozhodnutie svojho predsedníctva nepotvrdila. Až príliš často pritom zaznievali argumenty o tom, že by SMK mohla avizovaným krokom zmariť integračné šance Slovenska smerom k Európskej únii a NATO a vyvolať vážnu vnútropolitickú nestabilitu. Dva mesiace lídri SMK týmto argumentom odolávali a mali na svojej strane aj značnú časť verejnosti, ktorá bola podobne ako SMK sklamaná účelovým spojenectvom časti vládnej koalície s opozičnými stranami HZDS a SNS pri hlasovaní o naštartovaní reformy verejnej správy. Na odchode z vlády sa uzniesol koncom augusta, hoci v kompromisnej forme, aj navyšší politický orgán strany - Republiková rada. Podľa prijatého uznesenia SMK odchod z vlády podmienila tým, aby koalícia v parlamente schválila okrem kompetenčného aj ďalšie tri zákony, súvisiace s reformou v súlade s minuloročnou vládnou koncepciu, a to: "do 30. septembra 2001". V uznesení sa dočítate aj nasledovné - citujeme: "Republiková rada zároveň vyzýva členov vlády a štátnych tajomníkov, menovaných SMK, aby v prípade, ak sa uvedené podmienky nesplnia, bezodkladne podali demisiu. Toto svoje rozhodnutie pokladá Republiková rada SMK za definitívne." Ibaže parlament stihol do konca septembra schváliť iba kompetenčný zákon, a o ďalších bude rokovať začiatkom októbra. Otázkou ale potom je, načo bola v uznesení Republikovej rady aj veta, že ministri majú podať demisiu "bezodkladne" po 30. septembri? Navyše, keď lídri SMK verejne dodávali, že demisia by prichádzala do úvahy 1. októbra. Práve dátum 30. september je teda bodom, ktorý vyvoláva pochybnosti o dôveryhodnosti vedenia strany - keďže sa tento týždeň rozhodla, že z vlády neodíde, aj keď nebolo uznesenie Rady naplnené vo všetkých bodoch. Otázkou je nielen to, prečo Predsedníctvo nerešpektuje uznesenie Rady, ale aj to, prečo vystavuje koalícii pri ďalších zákonoch takpovediac bianco šek bez ohľadu na to, v akej kvalite budú zákony schválené. S týmito otázkami sme sa obrátili na predsedu strany Bélu Bugára, ktorý odmietol, že vedenie strany porušilo uznesenie Rady a dodal: AUDIO: "Samozrejme, to neznamená, že už sme sa rozhodli, že nevystúpime.A ja si myslím, že pán podpredseda Csáky sa unáhlene rozhodol povedať to, čo ešte naplnené nie je, to znamená, že ešte si počkáme na ďalšie zákony, tie vyhodnotíme a na základe kvality tých zákonov potom sa rozhodneme, či uplatníme uznesenie Republikovej rady, alebo nie. Sme bližšie k tomu, aby sme neuplatnili uznesenie, to znamená, aby sme nevystúpili. Ale ešte musíme počkať na ďalšie tri zákony." Inými slovami, definitívne ešte nemožno povedať, že SMK z vlády nevystúpi. Podľa Bugára "len z taktických dôvodov" doteraz SMK verejne nehovorilo o to, že termín 30. september z tohto pohľadu nie je úplne definitívny, pretože dôležité bolo získať prehľad o tom, či má koalícia skutočne vôľu prijať ďalšie reformné zákony čo najskôr. V ich kvalitné schválenie momentálne SMK verí a bude o tom informovať Republikovú radu 13. októbra. Na druhej strane nemožno nevidieť, že zotrvanie SMK vo vláde prináša celej krajine osoh - z hľadiska zahraničnopolitických, aj vnútropolitických. Bez tlaku SMK by totiž s najväčšou pravdepodobnosťou koalícia doteraz neschválila ani len kompetenčný zákon. Koalícia, a uvedomuje si to aj SMK, však pritom kľúčové rozhodnutia súvisiace s decentralizáciou štátu, opäť odsunula. V rozpore s vládnou koncepciou napríklad politicky nerozhodla o zrušení okresných úradov. Hoci by možno bolo potrebné viac zdôrazňovať "zodpovedný prístup SMK" voči záujmom krajiny, odklon jej vedenia od naplnenia rozhodnutia najvyššieho politického orgánu je prekvapujúci, pretože v doterajšej histórii strany sa to pri tak kľúčovej otázke ešte nestalo. Ak sa tak stalo dnes, môže to predznamenávať aj to, že sa SMK zaraďuje do jedného šíku so slovenskými politickými subjektami, ktorých vedenia neraz dokázali rozhodovať bez alebo aj proti vôli svojich vyšších orgánov, respektíve s dodatočným odobrením. Logickejšie a zodpovednejšie zo strany Predsedníctva SMK, ako vyjsť zo zamotanej situácie s nerealisitickým termínom na schválenie celého balíka reformných zákonov, preto skôr mohlo byť urýchlené zvolanie Republikovej rady na tento týždeň. Práve rada mohla situáciu prehodnotiť a dať svojmu vedeniu jasný a nespochybniteľný mandát.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...