Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       28. september 2001 Slovensko je pripravené prijať zvýšené bezpečnostné opatrenia, dohodnuté v rámci EÚ Jana Pankovčínová Ministri asociovaných krajín Európskej únie, ku ktorým patrí aj Slovensko, dnes v Bruseli dostali podrobné informácie o záveroch rokovania ministrov vnútra a spravodlivosti členských krajín únie. Ministri sa ešte minulý piatok zhodli na potrebe prijatia viacerých spoločných legislatívnych i bezpečnostných opatrení v boji proti medzinárodnému terorizmu. Tie by mali byť do praxe zavedené do konca tohto roka a pripojili sa k nim aj všetky kandidátske krajiny, vrátane Slovenska. Z tohto pohľadu nás zaujímalo, ktoré zo zvýšených bezpečnostných opatrení mieni v najbližšom čase uplatniť slovenská vláda. Odpoveď sme hľadali u ministra spravodlivosti Jána Čarnogurského, ktorý je dnes v Bruseli spolu s ministrom vnútra Ivanom Šimkom na ďalšej z konferencií ministrov vnútra a spravodlivosti európskej pätnástky a asociovaných krajín. Podľa Čarnogurského až na výnimky nejde ani tak o vytvorenie nových legislatívnych noriem, ako skôr o uplatňovanie tých súčasných v koordinovanej forme s európskymi partnermi. AUDIO: "Je to predovšetkým otázka praktických opatrení - lepšieho stráženia hraníc, vytvorenia špecializovaných policajných orgánov, ktoré by sa zaoberali odhaľovaním teroristických aktivít, zaistením finančných prostriedkov v bankách. Slovensko z veľkej časti má zákony, ktoré takéto opatrenia umožňujú, napríklad paragraf 79a) Trestného poriadku umožňuje zmraziť účty v bankách, ak je dôvodné podozrenie, že sú určené, alebo boli získané z takýchto kriminálnych aktivít." V odborných kruhoch však tento týždeň zazneli rôzne názory na mieru uplatňovania súčasnej legislatívy v praxi. Podľa ministerky financií napríklad špeciálny zákon o boji proti praniu špinavých peňazí neumožňuje bankám pristúpiť k okamžitému zmrazeniu účtov svojich klientov, ako sa to tento týždeň stalo v Spojených štátoch amerických. Minister vnútra Šimko naopak zastáva opačný názor, k čomu sa pripojil aj Ján Čarnogurský: AUDIO: "Zákon o boji proti praniu špinavých peňazí predovšetkým umožňuje policajným, prípadne iným bezpečnostným orgánom, aby získavali údaje od bánk na preverenie informácií, či ide o špinavé peniaze, alebo nejde. A ako som povedal, paragraf 79a) Trestného poriadku umožňuje v prípade dôvodného podozrenia, aby sa takéto peniaze zmrazili. Ale ak chcem odpovedať na vašu otázku, tak samozrejme, treba povedať, že zdokonaľovanie tohto zákonodarstva je nekonečným príbehom." Minister Čarnogurský zdôraznil, že súčasný stav legislatívy je v tomto ohľade, citujeme: "dobrým východiskom na to, aby sme už teraz mohli urobiť potrebné opatrenia". Ani Slovensko pri zavádzaní nových opatrení v boji s terorizmom neobíde diskusia, ktorá je už v krajinách únie v plnom prúde - a síce, do akej miery je potrebné obmedziť občianske práva. Tragické udalosti v Spojených štátoch takpovediac "nahrávajú" politikom, aby k nim pristúpili, navyše majú momentálne aj podporu verejnej mienky. Slovenská ústava v tejto súvislosti s istým obmedzením občianskych práv ráta, avšak len formou ústavného zákona, ktorý ešte nebol prijatý a len prednedávnom sa začal urýchlene pripravovať. Ján Čarnogurský k tomu poznamenal: AUDIO: "Ústavný zákon o národnej bezpečnosti pripravuje ministerstvo obrany, ale doterajšie predstavy o obsahu takéhoto zákona počítajú s tým, že v prípade vyhlásenia mimoriadneho stavu, stavu brannej pohotovosti a podobne, iba v takýchto prípadoch by sa obmedzovali ľudské práva. Momentálne sme trochu v inej situácii, a síce, že nie je potrebné obmedzovať občianske práva, ale je potrebné prípadne iným spôsobom skoncipovať zákony napríklad o ochrane osobných údajov, čo už nie je ústavná oblasť občianskych práv tak, aby sa ten zákon nevykladal natoľko striktne, a natoľko obmedzujúco, že by napríklad nebolo možné získavať dostatočné informácie o teroristoch." K prehodnoteniu doterajšej ochrany osobných údajov smerujú aj ostatné krajiny Európskej únie, ktoré čaká hľadanie optimálnej rovnováhy medzi ochranou osobných údajov a oprávnením špeciálnych bezpečnostných orgánov ich získavať a zhromažďovať. Pre Slovensko bude ale zrejme prioritou ochrana štátnych hraníc, pričom vláda už túto oblasť personálne posilnila. Na druhej strane až čas ukáže, či dostatočne efektívne. Pomôcť by mala aj koordinácia medzi jednotlivými štátnymi orgánmi tak vo vnútri členských a asociovaných krajín, ako aj medzi štátmi navzájom. Práve na výmenu informácií a koordináciu postupu sa podľa Jána Čarnogurského teraz sústredí pozornosť všetkých krajín únie.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...