|
|
| |
|
Dnes je piatok, 16. máj 2008 |

|
|
![[domaca politika]](/images/poltitle.gif)
|
11. október 2001
|
Prokuratúra umožnila expremiérovi Mečiarovi vyhnúť sa spravodlivosti
|
Jana Pankovčínová
|
Správa o zastavení trestného stíhania expremiéra Mečiara v kauze nezákonného vyplácania odmien má pre slovenskú spoločnosť niekoľko významov.
Po prvé. Mečiar vedel, že vyplatenie odmien ministrom, ktoré vláda na jeho návrh schválila, nemá oporu v zákone. A bolo jasné, že porušuje základný ústavný princíp, podľa ktorého „štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon“. Zákon o platových pomeroch ústavných činiteľov vyplácanie odmien členom vlády neumožňoval, naopak presne im stanovoval platy a paušálne náhrady za činnosť v ústavnej funkcii.
Po druhé. Mečiarova vláda protiprávne vyplatila odmeny dvakrát – v rokoch 93 až 94 a potom v rokoch 95 až 98, a to napriek tomu, že na protiprávnosť bol premiér upozornený Najvyšším kontrolným úradom. Jeho vláda tak zneužila takmer 14 miliónov korún daňových poplatníkov na osobný prospech ministrov.
Po tretie. Keď sa podozrenie zo spáchania trestného činu zneužitia právomocí verejného činiteľa začalo prešetrovať, bol to Mečiar, ktorý okázalo porušoval ďalší zákon odmietaním výsluchu. Netajil sa svojou nadradenosťou nad právom i občanmi, ktorí by si porušovanie zákona dovoliť nemohli. Mečiar tak donútil vyšetrovateľov použiť zákonom dovolenú silu, aby ho na výsluch predviedli. On sám prípad spolitizoval, aby sa mohol vydávať za martýra, prenasledovaného politickou garnitúrou. Bola to zvrátené konanie.
A teraz k zvláštnej úlohe prokuratúry. Kým na začiatku dozorovania kauzy generálna prokuratúra uvádzala, že Mečiar, citujeme: „evidentne postupoval v rozpore s ústavou a platnými zákonmi“ a že „zneužil svoju právomoc, vymedzenú ústavou, lebo ju vykonával v rozpore so zákonom“, na konci príbehu sa tá istá generálna prokuratúra bezostyšne tvári, akoby toto stanovisko nikdy nevydala. Samozrejme, má svoje dôvody. Ich kvalita však vyvoláva isté pochybnosti.
Prokurátor Barila, ktorý sa o zastavenie trestného stíhania expremiéra pričinil najviac, tvrdí, že „nie každé porušenie zákona zakladá aj trestnoprávnu zodpovednosť“. Ani Barila nepopiera evidentné porušenie zákona zo strany Mečiara, hodnotí ho však ako príliš málo „spoločensky nebezpečné“ na vyvodenie zodpovednosti.
Uplatený termín spoločenská nebezpečnosť zakryl Mečiarove evidentne protiprávne konanie. To už zostane súdne nepotrestané. Prokuratúra pritom na základe princípu „legality“ mohla prípad posunúť na rozhodovanie súdu. Podľa viacerých právnikov sa prokuratúra pri zastavení trestného stíhania z dôvodu „malej spoločenskej nebezpečnosti“ zamerala len na skúmanie jej niektorých zložiek. „Nezamerala sa na otázku rozsahu škody, ktorá bola veľmi vysoká, a na mieru zavinenia,“ uviedol napríklad vedúci úradu Ministerstva spravodlivosti Daniel Lipšic.
Protiprávne preliatych 14 miliónov korún zo štátneho rozpočtu do vrecák ministrov však už ani Barilu, ani generálnu prokuratúru nezaujímalo. Na našu otázku, že 14 miliónov je značná škoda, reagoval Barila takto:
„Viete čo, ja by som nehovoril o škode. Škoda by bola spôsobená v inom prípade. Ja tvrdím, že keď, tak možno by sme tu mohli hovoriť o neoprávnenom prospechu, ale nie o škode.“
Prokurátora Barilu sme sa tiež opýtali, kedy by teda v tomto prípade išlo o trestnoprávnu zodpovednosť:
„V celkom iných prípadoch. Napríklad, keby boli vyplácané odmeny dajme tomu určitému ministrovi, ktorý by dajme tomu dva roky nevykonával funkciu.“
Čo je, jemne povedané, zvláštny argument. Až fakt, že by minister, nevykonávajúci funkciu, dostával odmeny, ktoré zákon poskytovať neumožňuje, by podľa tejto Barilovej logiky dával dôvod na stíhanie expremiéra. Keďže však peniaze išli do vrecák reálne pracujúcich ministrov, hoci rovnako nezákonne, trestné stíhanie je vylúčené. I tak še da, ako vravia Slováci z východu.
Nejde len o prípad expremiéra Mečiara - sú tu ďalšie prípady bývalých mocných, ktorým prokuratúra odklepla zastavenie trestného stíhania. Staré pravidlo, že mieru viny a neviny so zaviazanými očami posudzuje justícia, slovenská prokuratúra obohatila absurdne voľným výkladom faktov. Ako strážca zákonnosti, ktorý by sa na dodržiavanie pravidiel mal dívať s otvorenými očami, sa totiž buď správa ako slepá, alebo na vybrané prípady porušovania práva vydáva nepochopiteľné „ospravedlnenky“.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|