Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 16. máj 2008       13. október 2001 Mám dôvod si myslieť Marián Leško Pred dvoma týždňami sa na svojom druhom zasadnutí zišiel Národný konvent o európskej budúcnosti Slovenska. Prišli všetci, ešte aj predseda HZDS, a všetci vyzvali Európsku úniu, aby k rozhovorom o spoločnej budúcnosti prizvala aj kandidátske krajiny. Mám dôvod si myslieť, že ak si slovenskí dejatelia naozaj želajú plodne prispieť do diskusie o budúcnosti Európy, mali by sa zbaviť jedného neduhu – až príliš často vykresľujú úniu ako nepriateľa. Tento neduh sa zďaleka netýka len bývalej garnitúry, hoci jej sa týka zaiste najviac. Pred pár rokmi, keď únia oznámila, že podľa nej slovenská vláda vykazuje značný deficit demokracie, vtedajší premiér hneď „vysvetlil“, prečo to vlastne európski politici hovoria: „Musím povedať, že keby sme predali svoje fabriky tak, ako to urobili v okolitých štátoch, tak by sme boli najväčšími demokratmi,“ vyhlásil Vladimír Mečiar. Po takomto „vysvetlení“ nebolo jasné už len jedno – prečo sa vlastne Slovensko do únie hlási, keď jej ide iba o to, aby lacno vykúpila skvelé slovenské fabriky. Sklon vydávať úniu za nepriateľa je však vlastný aj iným politikom, nielen šéfovi HZDS. V čase, keď vypukla choroba šialených kráv, zodpovedný výbor Európskej komisie zaradil Slovensko do tretej rizikovej skupiny – medzi štáty, kde sa prítomnosť BSE predpokladá, hoci sa v nich ešte ochorenie neobjavilo. Slovenský minister pôdohospodárstva vtedy vykrikoval, že ide o rovnakú domnienku, ako sa on môže domnievať, že jeden alebo niekoľko členov výboru trpí nevyliečiteľnou chorobou. „Európska komisia postupovala neseriózne,“ vyhlásil Pavel Koncoš a tvrdil, že tak postupovala preto, lebo chce zabrániť dovozu zdravého hovädzieho mäsa zo Slovenska. Už vtedy však odborníčka - doktorka Eva Mitrová - upozorňovala, že odhalenie nemoci aj na Slovensku je iba otázkou času a závisí len od počtu vyšetrených zvierat. Jej slová sa po niekoľkých mesiacoch potvrdili. Život ukázal sa, že výčitky a temné podozrenia Pavla Koncoša neboli opodstatnené. Ale boli a zrejme aj zostali súčasťou širšieho presvedčenia pána ministra, že si únia želá, aby sa Slovensko stalo jej členom pokiaľ možno s čo najslabším poľnohospodárstvom... Takýto obraz nepriateľa slovenskí politici maľujú naozaj radi. V poslednom čase sa jeho tvorbe venuje aj predseda strany Smer. Všetky krajiny Európskej únie, nielen Rakúsko, majú obavu z toho, čo sa môže stať v reaktoroch VVER prvej generácie, teda v zariadeniach takého typu, aký havaroval v Černobyle. Únia preto striktne žiada, aby nielen Jaslovské Bohunice, ale aj bulharský Kozloduj a litovská Ignalina v dohľadnom čase odstavili z prevádzky reaktory, ktoré nemôžu dosiahnuť európsky štandard bezpečného fungovania. Robert Fico túto žiadosť interpretuje ako niečo, čo má zlovoľné pozadie. Na jednej zo svojich tlačoviek vyhlasoval, že je za vstup do únie, ale nie za každú cenu. Predseda Smeru doslova povedal: „Máme tam ísť ako krajina, ktorá nebude mať vlastné poľnohospodárstvo, ktorá nebude mať vlastnú energetiku, ktorá vlastne nebude mať nič? Tu si kladiem otázku, čo je to za cenu, ktorú musíme zaplatiť? To je cena, ktorá je pre nás neakceptovateľná.“ Aj Robert Fico, podobne ako viacerí pred ním, predvádza svoju schopnosť prekuknúť, o čo únii ide. Vraj jej „vždy ide o biznis“. Kritizovali nás kvôli zbraniam, aby ich mohli vyvážať sami, kritizujú nás kvôli Jaslovským Bohuniciam, aby k nám mohli vyvážať svoju elektrinu... Svojimi rečami sa Fico dostal takmer tak ďaleko, ako pred ním Mečiar. Ak mu niekto uverí, musí si položiť otázku: A prečo vlastne do takej únie vstupujeme? Svoje podozrenie, že Európa predstavuje voči Slovensku, jeho identite a hodnotovej orientácii, cudzorodé prostredie, má aj KDH. Preto presadzuje v parlamente deklaráciu o zvrchovanosti v kultúrno-etických otázkach. Podľa podpredsedu Palka je Európska únia skrz-naskrz socialistická a čoraz viac sa v nej presadzujú liberáli, ktorí využívajú európske štruktúry na to, „aby vnucovali svoje predstavy členským krajinám“. Slovenský parlament má schváliť deklaráciu, na základe ktorej si o interrupciách, eutanázii, legalizácii drog, partnerstve homosexuálnych párov i genetických výskumoch rozhodne republika podľa svojho rýdzo slovenského zmýšľania. Ak súčasťou tohto zmýšľania zostane aj trvalé podozrenie, že to, čo únia hovorí o BSE či reaktoroch, hovorí zo zištných a koristníckych dôvodov, tak príspevok miestnych činiteľov v diskusii o spoločnej budúcnosti kontinentu môže byť naozaj zaujímavý. Taký slovenský.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...