Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       18. október 2001 Frekvenčná rada vyčkáva, elektronický mediálny trh sa koncentruje Attila Lovász Už začiatkom októbra mala Rada pre vysielanie a retransmisiu rozhodnúť o dvoch – pravdepodobne závažných – veciach. Jednou z nich je odsúhlasenie vstupu ďalšieho investora do televízie Global, ktorá združuje slovenské lokálne vysielania a v istých krátkych časových úsekoch ich aj spája na spoločné vysielanie. Druhou je pridelenie ďalších, v súčasnosti voľných frekvencií už vysielajúcim subjektom. Obe rozhodnutia rady budú dôležité a budú pravdepodobne znamenať aj predzvesť toho, ako sa bude slovenský elektronický mediálny trh vyíjať v budúcnosti. Ak sa totiž rada rozhodne vpustiť na slovenský trh pravdepodobne silného a na televíznom trhu skúseného investora, rozhodne aj o naštrbení hegemónie televízie Markíza. Markíza začala celoplošne vysielať v období, v ktorom už bolo vidieť, že verejnoprávna televízia bude treťou Mečiariovou vládou nechutne zneužitá. Okrem toho, že Markíza vsadila na nové tváre a na dávno vyskúšané lákadlá divákov, veľmi úspešne využila aj neschopnosť verejnoprávnej televízie plniť verejnoprávne funkcie. Možno pokojne vyhlásiť, že už rok po začatí vysielania Markíza začala verejnoprávnu televíziu nahrádzať. Jej jediným konkurentom na slovenskom trhu bola neúspešná satelitná stanica VTV – len tak na okraj pripomeňme, že jej zakladatelia a prevádzkovatelia boli politicky presne na tej istej strane, na ktorej boli položené základy drancovania verejnoprávnej televízie. Tento stav bol jednou z príčin nevídaného úspechu Markízy. Jej podiel na slovenskom televíznom trhu, aspoň čo sa týka sledovanosti prevyšuje 50 percent, čo sa týka reklamy, je na tom ešte o 10 percent lepšie. Nuž ale ak sa hegemónne postavenie dá zneužiť u verejnoprávnej televízie, dá sa zneužiť aj u súkromných prevádzkovatešov. Nie priamo vládou, ako to bolo v STV v rokoch 1994-98, ale majiteľmi, respektive majiteľom ani tak nie televízie ako licencie. Pavol Rusko zasiahol do politického života už pred voľbami v roku 1998. Tohto roku založil stranu, a len skutočne neznalý človek si môže myslieť, že jeho strana nepoužíva sledovanosť jeho televíznej stanice. Ako môže takýto hegemón dopadnúť, je len ťažké predpovedať, veď okrem totalitných štátov (kde je hegemón jedného informačného zdroja daný charakterom moci a vládnutia) niet príkladov na podobné postavenie nikde. Nesprávnym príkladom by bolo aj mediálne impérium Berlusconiho v Taliansku, veď ani podiel všetkých jeho televíznych staníc nie je taký významný na talianskom trhu ako u jedinej Markízy na Slovensku. O tom ani nehovoriac, že v Taliansku neznamená výsledok volieb automaticky aj zmenu politického správania sa. V každom prípade akýkoľvek hegemón na akomkoľvek trhu je škodná v revíri a podľa toho sa treba k nemu správať. Duálne vysielanie znamená len v očiach puristov púhu existenciu verejnopráveho a súkromneho vysielania. Aj to súkromné musí byť diverzifikované, musí v ňom pôsobiť nielen formálna konkurencia. Dôsledky zvyšovania dominancie Markízy štátnym orgánom budú mať za následok minimálne dve veci. Po prvé: stanicu bude možné politicky ale aj ekonomicky zneužiť. A čo sa na Slovensku zneužiť dá, to časom niekto zneužije. Po druhé: reklamný trh na Slovensku už tretí rok stagnuje. Ak by sa správal podľa výsledkov slovenskej ekonomiky a podľa čísiel skutočnej spotreby, tak by sme dnes nehovorili o 11 miliardovom reklamnom balíku, ale aspoň o 13-14 miliardovom. Ale keď niet konkurenčných staníc, alebo sú len malé a bezvýznamné, nie je dôvod reklamný trh kvôli neefektívnosti inzercie rozširovať. Licenčná rada mala hlasovať už pred troma týždňami. Rozhodnutie odložila o dva týždne, aby napokon vyhlásila, že okrem Železného Novy, ktorá chce vstúpiť kapitálovo do Globalu, sa objavil ďalší potenciálny investor pre krachujúcu TV-Luna, ktorá, ak nebude vysielať do 30 októbra, stratí licenciu. Investor je zastupovaný Rudolfom Biermannom, ktorý vo svete filmu a biznisu niečo dokázal. Nič však nevedno o tom, kto za ním stojí. Ak je to totiý ním spomínaná česká spoločnosť Argus, tak o nej treba vedieť, že má dosž svojich finančných problémov v českej TV-3. Z hladiska rozhodovania rady je to však nezaujímavé. Rada svoje rozhodnutie odkladá, z čoho vzniká dojem, že asi nie je dostatočne pripravená na hlasovanie. Ak by totiž rada rozhodovala skutočne nezávisle a naozaj len podľa dostupných faktov, rozhodnutie by už bolo na svete. V každom prípade má rada v rukách rozhodovanie nielen o investoroch a nielen a o frekvenciach, ale aj o buducnosti slovenského mediálneho trhu. Teda aj politiky.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...