Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       19. október 2001 Šéf ÚDV MV ČR Pavel Bret: "V kauze Lorenc sme vychádzali slovenským orgánom v ústrety" Milan Žitný Vojenský obvodný súd v Bratislave odročil vo štvrtok súdne pojednávanie s bývalým šéfom Štátnej bezpečnosti Alojzom Lorencom pre neprítomnosť poškodených občanov z Českej republiky. Súd predvolal jedenástich svedkov, ktorí boli v rokoch 1988 až 89 zadržiavaní orgánmi ŠtB a pred demonštráciami vyvážaní za mestá, aby sa ich nemohli zúčastniť. Lorenc bol ešte v čase československej federácie v roku 1992 za to odsúdený spolu s ďalšími dvoma vysokými funkcionármi FMV ČSSR vojenským súdom v Tábore pre trestný čin zneužitia právomoci verejného činiteľa na štyri roky. V roku 1993 bol rozsudok potvrdený vrchným súdom v Prahe. Po rozdelení ČSFR Lorenc odmietol trest v ČR nastúpiť. Slovenské orgány činnné v trestnom konaní sa začali trestným konaním voči generálovi Lorencovi zaoberať v roku 1995. V januári 1998 bolo stíhanie prerušené. Bratislavský vyšetrovateľ vtedy uviedol, že dôvodom zastavenia bola neochota českých orgánov spolupracovať so slovenskými kolegami. Tento argument teraz opäť zopakoval vojenský prokurátor Dušan Kováčik. Podľa neho český Úrad vyšetrovania a dokumentácie zločinov komunizmu MV ČR bol pri spolupráci so slovenskými úradmi neoblomný a nesúhlasil s opätovným vypočúvaním svedkov. "Slovenská vojenská prokuratúra dokonca preto prerobila otázky, ktoré sa Bendovi nepozdávali," uviedol Kováčik pre agentúru SITA. Slobodná Európa požiadala o vyjadrenie riaditeľa ÚDV MV ČR Pavla Breta. Tvrdenie slovenských orgánov činných v trestnom konaní odmieta ako nepravdivé, minimálne ako nedorozumenie. Slovenské vyšetrovacie orgány postupovali od počiatku bez ohľadu na to, že generál Lorenc bol obžalovaný federálnymi československými orgánmi a odmietli akceptovať rozsudok vojenského súdu v Tábore, ktorý bol vynesený ešte v roku 1992. V máji 93 potvrdil jeho verdikt vrchný súd v Prahe, čím rozsudok nadobudol právoplatnosť. Prvého novembra 1993 bol rozsudok postúpený slovenským orgánom vzhľadom k tomu, že došlo k rozdeleniu štátu. AUDIO: "Patnáctého května 1995 slovenské orgány zahájily trestní stíhání tohoto pána s odÛvodněním, že odmítly akceptovat pravomocný rozsudek českých soudÛ, přičemž české soudy dÛkazně opatřily veškeré materiály, včetně příslušných výpovědí poškozených a ty materiály byly zaslány slovenské straně. Ta je ovšem odmítla akceptovat." V priebehu roku 97 se obrátili slovenské orgány na orgány polície ČR so žiadosťou o vypočutie približne 90 poškodených osôb, pričom v súhrne otázok boli sugestívne otázky typu: AUDIO: "'Jakou trestnou činnost jste vyvíjel proti ČSSR?' To jsme odmítli akceptovat jako otázky sugestivní a znova jsme odkázali na již pravomocný rozsudek a navíc spisový materiál, který byl součástí předání. Toto SR neakceptovala a požádala znova, my jsme jim nabídli součinnost a prostory, aby si ty občany, pokud trvají na tom stanovisku, aby si je vyslechli sami. Od toho bylo upuštěno." A potom 28. januára 98 vydal bratislavský krajský vyšetrovateľ uznesenie, že trestné stíhanie generála Lorenca prerušuje pre neprítomnosť poškodených. Pavel Bret dodáva: AUDIO: "My celou dobu, kdykoliv nás orgány činné v trestním řízení oslovily, tak jsme se snažili okamžitě vyhovět. Čili pokud by nás oslovili, tak by jsme také vyhověli. Od té doby, to znamená od data přerušení, jsme nebyli kontaktováni, respektive pouze ze sdělovacích prostředkÛ víme, že bylo obnoveno řízení a následně byla na tohoto pána podána obžaloba."		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...