Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       19. október 2001 Predseda KDH Pavol Hrušovský pred sobotňajším snemom KDH Jana Pankovčínová RFE: Preferencie KDH dlhodobo oscilujú okolo 5 až 6 percent. Keď ste sa ale pred rokom ujímali funkcie predsedu, chceli ste dosiahnuť 10 percent. Ste spokojný so súčasnou pozíciou KDH, alebo ustupujete od tohto cieľa? Pavol Hrušovský: "Z cieľa neustupujem a ja som s percentami, ktoré dnes KDH dosahuje, spokojný. Nedalo sa predpokladať, že percentá budú stúpať rýchlo. Ten, kto vie, čo KDH za posledné tri roky prežilo, musí byť s týmito percentami spokojný. Ja však môj cieľ neopúšťam a mojím cieľom je dosiahnuť dvojciferné číslo v budúcich parlamentných voľbách. Nie však za každú cenu." RFE: Dlhodobé spory s premiérom Dzurindom a jeho SDKÚ Vám zvýšenie preferencií nepriniesli. Vlastnú identitu už KDH má a namieste je teda otázka, kedy sa tieto spory skončia. Navyše, neprispievajú ani posilňovaniu pravice, kam sa vy sami zaraďujete. P. Hrušovský: "Spory s premiérom niekedy majú viac ľudský, ako politický rozmer. My si želáme, aby táto spolupráca bola čo možno najlepšia. Nebudeme kandidovať s SDKÚ v žiadnej koalícii, po budúcich parlamentných voľbách sme pripravení s nimi spolupracovať." RFE: V tom prípade ako chce KDH prispieť k eliminácii, ak nie rovno k porážke nedemokratických a neštandardných strán na Slovensku na čele s HZDS Vladimíra Mečiara? Zápas s "mečiarizmom" sa predsa nekončí. Alebo áno? P. Hrušovský: "Zápas s mečiarizmom sa nekončí, naopak pokračuje v nezmenej podobe ďalej. My sme však analýzami dospeli k záveru, že spájanie strán programovo a ideovo blízkych pred parlamentnými voľbami neprináša zvýšené percento preferencií pre takéto koalície. Preto KDH naozaj z pragmatického pohľadu a z čisto posilnenia pravicovosti politiky sa rozhodlo postupovať takto." RFE: Je skutočne dôveryhodné ubezpečovanie KDH, že po voľbách s HZDS do vlády nevstúpi? P. Hrušovský: "Môžem vás ubezpečiť, že sme jednotní nespolupracovať s HZDS." RFE: Ján Čarnogurský pre vydanie štvrtkovej Pravdy sa vyjadroval tak, že ak by HZDS ponúklo KDH povedzme v budúcej vláde funkciu ministra zahraničných vecí a KDH by túto funkciu ponúklo Jánovi Čarnogurskému, tak že on by ju prijal. P. Hrušovský: "Ján Čarnogurský reprezentuje svoj osobný názor, nie názor KDH." RFE: Prečo nevylúčite spoluprácu s ďalšími neštandardnými stranami, napríklad so SNS, ktorá otvorene vystupuje proti členstvu v NATO a spochybňuje aj vstup do EÚ? Totiž bez dištancovania sa od SNS možno spochybňujete aj integračné odhodlanie KDH. P. Hrušovský: "Na takúto otázku môžem naozaj odpovedať jednoznačne - ani so SNS nepôjde KDH po parlamentných voľbách do koalície." RFE: A je možná spolupráca KDH so SMERom Róberta Fica? Ten sa tiež nechal počuť, že ak bude vo vláde, nebude dodržiavať záväzky Slovenska voči únii v otázke jadrových elektrární. Alebo KDH tento postoj Fica vyhovuje, pretože takisto nie je celkom za odstavenie dvoch blokov v Jaslovských Bohuniciach? P. Hrušovský: "Nemožno iba na jednom probléme pozerať do budúcnosti na spoluprácu s Robertom Ficom. Zatiaľ naozaj Robert Fico vystupuje ako politik, ktorý populistickými spôsobmi, podobnými Vladimírovi Mečiarovi, oslovuje svojich voličov. KDH zvažuje, či po parlamentných voľbách je Robert Fico pre KDH prijateľný politický partner." RFE: A kedy toto zváženie dáte najavo aj verejnosti? P. Hrušovský: "V prvom rade bude záležať, aby po parlamentných voľbách Slovensko vládu malo a toto považujeme za najdôležitejšiu úlohu KDH, nech už percentá po voľbách budú akékoľvek. Vylučujeme však spoluprácu s HZDS aj s SNS." RFE: Nemyslíte si, že tým, že sa jasne nedištancujete od nových strán, okrem SMERU mám na mysli aj stranu ANO Pavla Ruska, tak im pomáhate zvyšovať ich koaličný potenciál, hoci oni sami ešte nič nedokázali? P. Hrušovský: "Pozeráme do budúcnosti s istým pragmatizmom s tým, ako som hovoril, Slovensko bude potrebovať po budúcich parlamentných voľbách vládu a ak vylúčime tie dva subjekty, o ktorých som hovoril, tak nezostáva nám nič iné, ako sa zamýšľať nad iným politickým zoskupením, do ktorého patrí, samozrejme, SMER a Ruskova ANO."		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...