Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       19. október 2001 Budujeme mosty vzájomnosti Marián Bednár Slovensko - maďarské vzťahy a ústretová politika boli témami konferencie "Budujeme mosty vzájomnosti", ktorá sa konala pri príležitosti trojdňovej oficiálnej návštevy maďarského prezidenta Ferenca Mádla na Slovensku. Maďarský hosť a prezident SR Rudolf Schuster otvorili konferenciu krátkymi vystúpeniami. Podľa slovenskej hlavy štátu Maďarsko patrí k našim najdôležitejším susedom, a hoci sú vzájomné vzťahy poznačené predsudkami a traumami z minulosti, v základných veciach ťahajú obe krajiny za jeden povraz. Za prelomový bod slovensko - maďarských vzťahov označil prezident Schuster začlenenie predstaviteľov maďarskej menšiny do slovenskej vlády v roku 1998, ktoré ukázalo, že v skúšanom stredoeurópskom regióne sa môže rozvíjať kultúra dialógu. Maďarský prezident Ferenc Mádl vyzdvihol význam mostov vzájomnosti medzi oboma krajinami predovšetkým z hľadiska novej bezpečnostnej situácie a nových hrozieb. Na konferencii venovanej slovensko- maďarským vzťahom vystúpil aj celý rad intelektuálskych špičiek z oboch krajín. Za všetkých možno spomenúť Ferenca Glatza, predsedu Maďarskej akadémie vied, Dušana Kováča, vedeckého sekretára Slovenskej akadémie vied, Miroslava Kusého, poradcu premiéra pre ľudské práva, či Rudolfa Chmela, bývalého veľvyslanca ČSFR v Budapešti. Vo svojom vystúpení predseda Maďarskej akadémie vied zdôraznil, že sa v maďarskej historiografii odbúrava narodná interpretácia dejín a v prípade hodnotenia Uhorského štátu sa presadzuje efektivita a funkčnosť štátu vo vzťahu k jednotlivým etnikám. Podľa Glatza podstatné než hodnotenie štátu z etnického hľadiska je analyzovať jeho schopnosť regulovať ekonomický, sociálny a politický systém. Šéf maďarskej akadémie vied vyzdvihol dobrú spoluprácu maďarských a slovenských historikov, ktorí môžu prispieť k odstráneniu intepretačných nezrovnalostí z neuralgických bodov spoločnej maďarsko - slovenskej histórie. Napriek týmto pozitívam, však Slovensko aj Maďarsko majú ešte veľmi ďaleko od francúzsko - nemeckého vyrovnania sa s minulosťou, ktoré sa uskutočnilo po druhej svetovej vojne. Príčiny tohto stavu vidí vedecký sekretár Slovenskej akadémie vied Dušan Kováč takéto: AUDIO: "Ten nemecko-francúzky model bol vlastne model, ktorý prišiel od politikov. Bola to politická vôľa v súvislosti so studenou vojnou. Národné komunity vlastne toto rozhodnutie o zmierení v tom dlhom a bolestivom procese prijali. Myslím si, že u nás je problém v tom, že ja som to povedal v prednáške, v našom priestore politici využívajú alebo zneužívajú národnú kartu, čiže spločnosť je veľmi citllivá na tieto otázky a je manipulovateľná." Dušan Kováč vidí vyrovnanie sa so slovensko - maďarskou otázkou v inom modeli než ponúkli Nemci a Francúzi: AUDIO: "My by sme sa mali pokúsiť vytvoriť nejakú stredoeurópsku paradigmu tohto modelu. A tá podľa môjho názoru spočíva v tom, že by sa mali viac občania cez svoje združenia a svoje organizácie do toho zapájať, a takpovediac nenechať sa manipulovať." Podľa Kováča zbližovanie názorov maďarských a slovenských historikov na spoločnú históriu zužuje aj priestor pre politikov, ktorí sa snažia jatrením rán z minulosti získavať politické body. Pozitívny je už sám o sebe fakt, že sa pripravuje vydanie učebnice, ktorej obsah vedno pripravujú maďarské a slovenské tímy historikov. Podľa experta na maďarsko-slovenské vzťahy Rudolfa Chmela hlavný problém v politickej oblasti je ten, že sa o veciach otvorene nediskutuje a takpovediac sa vždy " zhrnie pod koberec . " AUDIO: "Chýba taká objednávka na slovensko-maďarské zmierenie alebo vyrovnanie. Jednoducho sa bránime zmysluplnejšiemu diskurzu o týchto otázkach. Na všetkých tých úrovniach - cirkví, intelektuálov na úrovni odborných a politických špičiek, chýba dialóg o týchto veciach. A ak aj nejaké sporné otázky sú, tak napokon aj keď sa po 98 roku objavili sporné záležitosti, tak sme ich v rámci demokratického spektra zamietli pod koberec."		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...