Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       22. október 2001 Na korupciu v súdnictve ľudia poukazujú, lebo sa o nej hovorí Katarína Lutherová Z prieskumov verejnej mienky, ktoré vykonal Štatistický úrad SR vyplýva, že súdy sú po zdravotníctve na druhom mieste, kde je potrebné podplácať. Je o tom presvedčených takmer 38 percent opýtaných. Minister spravodlivosti Ján Čarnogurský však tvrdí, že na Slovensku sa zatiaľ nepotvrdil žiadny prípad korupcie sudcu. Napriek tomu rezort spravodlivosti navrhuje ďalšie protikorupčné opatrenia. Korupcia nie je podľa ministra Čarnogurského najväčším problémom, ktorý trápi slovenské súdnictvo. Oveľa väčšie problémy spôsobujú technické či organizačné zabezpečenie súdov alebo zdokonaľovanie právnych predpisov. Minister spravodlivosti to uviedol v nedeľňajšej diskusnej relácii STV O päť minút dvanásť. Napriek tomu ministerstvo spravodlivosti robí všetko preto, aby obmedzilo možnosť korupcie v justícii. Potvrdením týchto slov je aj dnešná informácia vedúceho úradu Daniela Lipšica. AUDIO: "Oslovili sme pred niekoľkými dňami predsedov okresných súdov a prezidenta Komory exekútorov, aby v rámci konkurzno-exekučného konania exekútori a správcovia konkurzných podstát zverejňovali informácie o speňažovaní majetku v Obchodnom vestníku." V prípade, že sa táto metóda osvedčí, ministerstvo spravodlivosti pripraví aj návrhy zákonných úprav v Obchodnom zákonníku a v zákone o konkurze a vyrovnaní. Exekútori, likvidátori a správcovia budú mať potom zo zákona určenú povinnosť informovať o speňažení majetku v Obchodnom vestníku. Dôvodom takéhoto opatrenia je dosiaľ bežná prax zverejňovania týchto údajov v rozličných regionálnych periodikách alebo na menej vyhľadávaných miestach. Informácie tak dostáva len obmedzený okruh záujemcov, čím sa samotný proces speňažovania stáva málo transparentný, a ako zdôraznil Daniel Lipšic: AUDIO: "Podľa nášho názoru sa deje na újmu veriteľov, pretože sa dosahuje pri tomto speňažovaní aj nižšia cena, či už to ide verejnou dražbou alebo verejnou súťažou." Ďalším návrhom, ktorý chce ministerstvo spravodlivosti uplatniť, je širšia definícia bezúhonnosti v rámci zákona o sudcoch a prísediacich. Podobné ustanovenie chcel rezort spravodlivosti začleniť aj do zákona o advokácii, návrh však neprešiel Legislatívnou radou vlády. V podstate ide o to, aby kandidát na funkciu sudcu nebol v minulosti odsúdený pre trestný čin spojený s korupciou. V súčasnosti pôsobí inštitút zahladenia a odsúdenia iba v trestnom zákone, čo znamená, že po istom čase sa trest z registra vymazáva, a teda jeho nositeľ sa ako právne bezúhonná osoba môže uchádzať o post advokáta, sudcu či prokurátora. Hovorí vedúci úradu MS Daniel Lipšic: AUDIO: "Myslíme si, že pokiaľ sa právnik dopustí pri výkone svojho povolania korupčného konania, za ktoré bol právoplatne odsúdený, tak by nikdy nemal mať právo sa do svojej profesie vrátiť. Princíp nulovej tolerancie môže poslať jasný odkaz všetkým tým, ktorý majú pochybnosti o efektivite boja proti korupcii." Okrem spomínaných opatrení chce ministerstvo spravodlivosti zverejniť na svojej internetovskej stránke anketu o výskyte korupcie, ktorú v marci tohto roku zorganizovala na Okresnom súde v Banskej Bystrici jeho predsedníčka Jana Dubovcová. Daniel Lipšic v tejto súvislosti uviedol, že tak urobia aj napriek tomu, že nejde o reprezentatívny prieskum a časť sudcov na čele s predsedom Najvyššieho súdu Štefanom Harabinom k tejto iniciatíve zaujalo negatívny postoj. Ako však vedúci úradu ministerstva spravodlivosti zdôraznil: AUDIO: "Korupciu v justícii nevieme a nebudeme vedieť eliminovať tým, že o nej nebudeme hovoriť." Pre zaujímavosť dodajme, že občania v spomínanej ankete upozornili, že úplatky dávali zväčša priamo sudcovi, a to dokonca v budove súdu. Okresný súd preto prijal opatrenia, zabraňujúce stretnutiam sudcu s účastníkom súdneho konania mimo pojednávacej miestnosti. Hoci podobné korupčné indície jestvujú aj z iných zdrojov, je príznačné, že za posledných desať rokov bol na Slovensku zaznamenaný iba jeden prípad odsúdenia sudcu za branie úplatku a ďalší prípad je v štádiu vyšetrovania.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...