Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       24. október 2001 Ani dnes parlament neuzavrel tému zmluvy SR s EBRD Mária Hlucháňová Téma zmluvy SR s Európskou bankou pre obnovu a rozvoj sa ani po dvoch dňoch rokovania dnes definitívne neuzavrela. Návrh uznesenia, ktoré de facto podporuje vládu v jej krokoch (navrhol ho Ladislav Ambroš z SDK), totiž nebol schválený, presnejšie neprezentovalo sa dosť poslancov (len 73) a tak sa o ňom bude hlasovať ešte raz zajtra ráno. Najväčšiu vypovedaciu hodnotu o názoroch poslancov (najmä z koaličných radov) na zmluvu o odstavení V-1-ky však dalo hlasovanie o uznesení, ktoré navrhol Róbert Fico. Chcel ním Dzurindov kabinet zaviazať k prepracovaniu zmluvy s tým, že inkriminované bloky jadrovej elektrárne by Slovensko vyradilo až vtedy, keď prestanú spĺňať bezpečnostné štandardy. To by v podstate znamenalo nielen odmietnutie pomoci od európskej banky, ale aj negovanie platného záväzku voči EÚ, ktorým súčasná vláda stanovila termín na odstavenie V1 na roky 2006 a 2008. Z prítomných 105 poslancov podporili Ficov návrh okrem opozície aj traja poslanci SDĽ - Bohunický, Andrassy, a Dzurák. Jednoznačne proti bolo len 10 poslancov koalície. Ostatných 53 sa hlasovania zdržalo. Ako prvý spochybnil roky 2006 a 2008 poslanec Róbert Fico. Ponúkanú pomoc od európskej banky vo výške 6 a pol miliardy označil za "smiešnu", pretože podľa neho nevykrýva ani náklady na rekonštrukciu, ktoré boli 9 miliárd. Navyše Fico prišiel aj s argumentom, že práve rekonštrukcia predĺžila životnosť elektrárne, a vláda podľa neho vlastne súhlasila s predčasným odstavením. To, že jeho rétoriku celé dva dni podporovalo opozičné HZDS a SNS, nijako neprekvapilo. Zlom nastal až vystúpením Júliusa Brocku z KDH, ktorý v podstate tieto argumenty Fica podporil. Podľa neho rekonštruckcia, citujeme: "odstránila nedostatky, ktoré nám vyčítali, a o bezpečnosti týchto blokov už nemusím hovoriť". Následne Brocka vyčíslil, že keď ročne V1-ka prinesie zisk asi 4 miliardy, tak za sedem rokov je to spolu 28 miliárd korún. K číslu sedem došiel Brocka na základe vyjadrení šéfa Úradu jadrového dozoru Miroslava Lipára, ktorý pre včerajšie vydanie denníka Pravda uviedol, že momentálne sa životnosť elektrárne predĺžila na 35 rokov. Poslanec Brocka jednoducho odčítal od tohto čísla dátum odstavenia, a vyšlo mu, že V1-ka môže bezpečne fungovať ešte ďalších sedem rokov. Úspora je podľa Brocku: AUDIO: "28 miliárd korún je dostatočným dôvodom na to, aby sme o tejto dohode tu rokovali." Oveľa otvorenejšie spochybnil rozhodnutie vlády poslanec SDĽ Ľubomír Dzurák: AUDIO: "Aby pred roky odstavenia sa dostala formulácia najskôr v roku 2006 a 2008, ak nebudú splnené bezpečnostné podmienky. Presne tak, ako to navrhol poslanec Fico vo svojom uznesení. Toto uznesenie by mohlo byť vodítkom, aby vláda mohla prehodnotiť niektoré svoje stanoviská." Takto jasne ešte vystúpil aj ďalší ľavičiar, Peter Bohunický. Tieto vystúpenia potom spustili sériu politických rokovaní poslaneckých klubov koalície. Tá si totiž zrátala, že pri vysokej účasti a podpore zo strany opozície, a pri súhlasnom hlasovaní aj niektorých koaličných poslancov, môže návrh Róberta Fica v snemovni prejsť. To by samozrejme zasadilo ťažký úder Dzurindovej vláde - a to spochybnením platného záväzku, ako aj otvorením tejto citlivej otázky na domácej scéne. Nehovoriac už o následkoch vo vnútri samotnej koalície. Koalícia, aby predišla tomuto fiasku, radšej zvolila vyčkávaciu taktiku. Vo chvíli, keď bolo v snemovni prítomné takmer celé HZDS a SNS, sa radšej neprezentovala, a vyhlásila poludňajšiu prestávku. Potom predsedajúci začal rokovania o iných bodoch programu. Na sklonku rokovacieho dňa, keď sa opozičné lavice začali pomaly uprázdňovať, koalícia nabrala odvahu a prišlo k hlasovaniu. To, že neprešlo uznesenie, ktoré by kroky súčasnej vlády plne podporilo, docielila opozícia, keď sa neprezentovala, a vyšlo najavo, že koalícia má prítomných len 73 poslancov v sále. V úvodzovkách víťazstvo opozície možno potrvá len do zajtrajšieho rána. Dlhšiu trvácnosť má však poznanie, že sila a jednotnosť vládnej koalície je čím ďalej diskutabilnejšia. A to aj v otázkach, ktoré sa zdali byť bezproblémové a vyriešené už na začiatku jej volebného obdobia.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...