Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       31. október 2001 Poslanci posunuli zákon o zrušení štátnych fondov do druhého čítania Mária Hlucháňová Ešte dnes dodpoludnia posunul parlament do druhého čítania návrh zákona, ktorým chce vláda zrušiť niektoré štátne fondy. Napriek rozporuplnej diskusii, kde vystupovali proti tomuto zámeru ministerstva financií nielen opoziční, ale aj koaliční poslanci, NR SR napokon Brigitu Schmögnerovú nateraz podporila. Zo 113 poslancov za posunutie zákona do druhého čítania hlasovalo 71, z ktorých až na jednu výnimku - Milana Reháka z HZDS, boli všetci z koalície. Proti zámeru vlastnej vlády však hlasovali Peter Muránsky a Mária Sabolová z KDH. Hlasovania sa zdržali Mária Angelovičová a Štefan Rusnák z SDĽ. Rovnaký postoj vyjadril aj poslanec Jirko Malchárek. Upresnime, že opozičné HZDS a SNS hlasovali proti zrušeniu fondov. Aj tento výsledok však ešte nemusí znamenať, že snaha vlády zrušiť niektoré štátne fondy, bude aj realizovaná. Definitívne rozhodnutie totiž padne až v druhom čítaní, ktoré sa očakáva na budúci týždeň. Pripomíname, že nesúhlas niektorých poslancov so zrušením fondov sa dnes neprejavil v takom počte, ako sa očakávalo. Svoj podiel na akomsi "obrúsení hrán" má v tejto súvislosti aj skutočnosť, že ak by štátne fondy neboli zrušené, vláda by musela stiahnuť z parlamentu návrh budúcoročného štátneho rozpočtu. Jeho ukazovatele sú totiž nastavené na situáciu, kedy by štátne fondy boli pod iným režimom ako dnes. Hrozba, že by tak poslanci zapríčinili asi rozpočtové provizórium, sa asi pre niektorých stala takou vážnou, že svoj pôvodne odmietavý postoj k zrušeniu fondov napokon zmenili. Väčšia časť dnešnej parlamentnej diskusie však patrila informácií o plnení vládneho programu acquis communautaire 2001, čo si pred časom vyžiadali poslanci. Pred časom znamená niekedy na jar, pretože Dzuridnov kabinet tento dokument vypracoval už v máji a vtedy ho podal aj do parlamentu. Niekoľkomesačný posun a teda logickú neaktuálnosť niektorých pasáží kritizovala opozícia. Jej ponosy sú však bezdôvodné, pretože vláda sama za tento posun nemôže, zapríčinili si ho sami poslanci, keď v lete odišli na prázdniny, a neprerokované materiály posunuli až na jesenné termíny. Opozičné HZDS v diskusii naznačilo, že chce prijať ústavný zákon o predvstupovom procese do únie. Ako povedal Vojtech Tkáč, je to snaha rozdeliť medzi vládu a paralament kompetencie, ktoré súvisia s integráciou. Slabú pozíciu poslancov v tomto procese deklarovala aj Katarína Tóthová, pričom ako príklad "zúženia úlohy parlamentu" uviedla vydávanie aproximačných nariadení, a to priamo vládou. Navyše podľa Tóthovej neexistuje mechanizmus na vynútenie plnenia týchto nariadení: AUDIO: "Vlastne nie sú zosúladené jednotlivé články ústavy, čo vlastne aproximačné nariadenie dostáva do polohy zbožného želania. Aproximácia bude síce urýchlená, ale nebude vymožiteľná, pretože každý, kto nebude chcieť plniť povinnosť vyplývajúcu z nariadenia sa dovolá článku dva odsek tri, nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá." Na tento problém však v závere rozpravy nereagovala vicepremiérka pre integráciu Mária Kadlečiková. Vo všeobecnosti len pripustila, že v téme aproximácie a acquis communautaire existuje medzi vládou a parlamentom "nedostatočná komunikácia". Tiež len veľmi globálne sa Kadlečíková dotkla aj problému nedostatočnej kontroly integračného procesu. Vyzvala poslancov, aby v druhom čítaní dali pozmeňujúci návrh, ako to zmeniť, presnejšie ako posilniť pozíciu parlamentu. "Vláda sa tomu nebráni", povedala doslova vicepremiérka. Na záver ešte dodajme vyjadrenie Márie Kadlečíkovej k najdiskutovanejšej kauze zneužívania Eurofondov: AUDIO: "Naozaj tá organizačná štruktúra na úrade vlády nedáva zmysel. Prosím vás, nemôže predsa vedúci úradu zodpovedať za programovanie, za výber projektov, nemôže zodpovedať ani za monitoring niektorých projektov. A potom vlastne tá zodpovednosť toho podpredsedu vlády sa tratí. V priebehu dvoch týždňov táto otázka bude zmenená. Bol to systém, ktorý fungoval v čase, keď bola vlastne táto organizačná štruktúra na úrade vlády vytvorená, a bol to, priznám sa, riadne netransparentný systém."		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...