Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       12. november 2001 Prezident Schuster na oficiálnej návšteve Ruska Jana Pankovčínová Prezidenti Slovenska a Ruska - Rudolf Schuster a Vladimír Putin - sa dnes zhodli na tom, že vzťahy medzi oboma krajinami nie sú zaťažené problémami, ani minulosťou a energicky sa rozvíjajú v politickej, ekonomickej i kultúrnej oblasti. Schuster počas svojej prvej oficiálnej návštevy Moskvy zdôraznil, že integrácia Slovenska do euroatlantických štruktúr nemôže byť prekážkou rozvoja rusko-slovenských vzťahov. Ešte pred stretnutím s ruským prezidentom Vladimírom Putinom slovenský prezident Rudolf Schuster na ekonomickom fóre poznamenal, že nevidí budúcnosť zjednotenej Európy bez Ruskej federácie. "NATO nie je namierené proti Ruskej federácii. Bez Ruska nemožno zabezpečiť mier vo svete, ani v Európe," povedal doslova Rudolf Schuster podľa agentúry TASR. Dodajme, že ambíciou Slovenska, čo opakovane podporil aj Schuster, je čo najskôr vstúpiť do Európskej únie a NATO. Slovensko pritom očakáva, že za člena Aliancie môže byť pozvané už na budúci rok a že integračné rozhovory zavŕši členstvom v roku 2004. Kremeľ ešte pred stretnutím ruského a slovenského prezidenta oznámil, že naďalej nesúhlasí s rozšírením NATO o nových členov. Zástupca šéfa administratívy ruského prezidenta Sergej Prichodko to odôvodnil tým, že proces rozširovania NATO nezodpovedá predstavám o vytváraní jednotného európskeho bezpečnostného priestoru. Podľa Prichodka má byť bezpečnosť v Európe zaistená pre všetky krajiny európskeho kontinentu na rovnakej úrovni a musí rátať so záujmami Ruska. O potrebe rozširovania hospodárskej spolupráce v Moskve podľa agentúry SITA hovoril so svojimi partnermi aj minister hospodárstva Ľubomír Harach. Na ekonomickom fóre Harach predstavil projekt takzvaného garančného fondu, ktorý by mal v rámci deblokácií podporovať slovenský export do Ruska a taktiež spoločné rusko-slovenské podniky. Harach to označil za jednu z možných foriem riešenia deblokácií. Rusko dlhuje Slovensku okolo 1,2 miliardy dolárov, ktoré doteraz splácalo formou dodávok surovín a tovarov. Problém deblokácií bol aj témou stretnutia ministra Haracha s jeho ruským kolegom Igorom Šuvalovom. Deblokačnú úlohu nezvládla túto jeseň skrachovaná Devín Banka, označovaná v minulosti za "trójskeho koňa" ruských záujmov na Slovensku. O tom, ako formou sa tento problém bude riešiť v budúcnosti, rozhodne slovenská vláda. Nie je však jasné, kedy. Z politického hľadiska je táto téma vedená zatiaľ len na úrovni expertov strán vládnej koalície. Tí majú posúdiť, či by pre Slovensko nebolo vhodnejšie namiesto dovozov tovarov a surovín prejsť na model, v rámci ktorého by Rusko okolo 20 percent svojho dlhu zaplatilo v hotovosti a zvyšok dlhu by sa umoril. Podobne to nedávno urobila česká vláda. Premiér Mikuláš Dzurinda už o tejto možnosti nezáväzne hovoril na jar s ruským premiérom Kasionovom. Zároveň Dzurinda uvažoval riešiť problém splácania ruského dlhu kombinovanou metódou - teda časť dovozom a časť v hotovosti. Dodajme, že prezident Rudolf Schuster pozval ruského prezidenta Putina na oficiálnu, prípadne aj neoficiálnu návštevu Slovenska. Zajtra s delegáciou odcestuje do Petrohradu a v stredu do Kazachstanu.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...