Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       14. november 2001 Tolerančná zmluva KDH: paradoxy teórie Ivan Štulajter Pred októbrovým snemom KDH jeho predseda Pavol Hrušovský v rozhovore pre Slobodnú Európu vylúčil povolebnú spoluprácu s HZDS a Slovenskou národnou stranou. Nevylúčil však spoluprácu so Smerom a Alianciou nového občana. Hrušovský vtedy doslova povedal: "Pozeráme do budúcnosti s istým pragmatizmom s tým, ako som hovoril, Slovensko bude potrebovať po budúcich parlamentných voľbách vládu a ak vylúčime tie dva subjekty, o ktorých som hovoril, tak nezostáva nám nič iné, ako sa zamýšľať nad iným politickým zoskupením, do ktorého patrí, samozrejme, SMER a Ruskova ANO." Po sneme, keď podpredseda hnutia Vladimír Palko do okruhu neprijateľných strán zaradil okrem HZDS a SNS aj Smer, predseda Hrušovský to označil za jeho osobný názor. Palkov osobný názor sa však o niekoľko dní stal názorom KDH a za osobný názor treba skôr pokladať vízie Pavla Hrušovského. Víťazstvo Palkovej predstavy má podobu takzvanej Tolerančnej zmluvy, ktorú KDH predstavilo médiám minulú sobotu po rokovaní svojej rady. Zmluva je inšpirovaná príkladom z Českej republiky, keď na základe písomnej dohody Klausova ODS „toleruje“ Zemanovu menšinovú vládu. KDH rozdelilo slovenskú politickú scénu na tri zhruba rovnako silné politické bloky, pričom ani jeden z nich nie je schopný postaviť väčšinovú vládu a na väčšinovej vláde sa nie je schopný dohodnúť ani s iným blokom. Toto je veľmi teoretický predpoklad a azda najväčšia slabina Tolerančnej zmluvy. Isteže, ak ho potvrdí prax, menšinová vláda, podporovaná nejakou „zmluvnou opozíciou“, bude zrejme jedinou možnosťou, - ak dáme bokom permanentnú politickú krízu a zmätky. Keďže KDH chce z budúcej vlády vytesniť HZDS a zároveň, ako tvrdí, vytvoriť menšinovú, ale kompaktnú pravicovú vládu, podporuje taký variant povolebného usporiadania, v ktorom bude takáto menšinová vláda podporovaná ľavicou alebo HZDS. Toto sa dá nazvať ako paradox teórie. Menšinová pravicová vláda má byť totiž bytostne závislá buď na ľavici alebo na HZDS, ktoré chcela pôvodne z moci vytesniť. Druhú slabinu Tolerančnej zmluvy priznáva aj KDH. Nevylučuje totiž, že by mohla vzniknúť napríklad i menšinová ľavicová vláda, podporovaná zmluvnou opozíciou v podobe HZDS. Kresťanskí demokrati sa však budú zasadzovať za onen „pravicový variant“. Napriek alebo možno práve kvôli špekulatívnym východiskám, na ktorých stojí nápad s Tolerančnou zmluvou, možno urobiť nasledujúci záver. Zatiaľ čo predseda KDH Pavol Hrušovský rátal s možnosťou vytvorenia väčšinovej vlády, a preto si nechcel zatvoriť dvere pred Smerom, Tolerančná zmluva podpredsedu Vladimíra Palka tieto dvere zatvára. Pravdepodobnosť, že KDH bude po voľbách opozičnou silou, je tak po víkendovom víťazstve Tolerančnej zmluvy nad pragmatizmom Hrušovského vyššia.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...