Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       16. november 2001 L. Gyurovsky: Každé odpočúvanie je zatiaľ nelegálne Boris Koreň Prvým čítaním už prešiel v parlamente návrh zákona, ktorého ambíciou je presne upraviť a spresniť možnosti používania informačno-technických prostriedkov voči slovenským občanom. Dnešné právne predpisy umožňujú, aby informačno-technické prostriedky, teda najmä odpočúvanie telefonátov a interiérov, zhotovovanie obrazových záznamov, zachytávanie elektronickej pošty, alebo SMS správ a podobne - používalo šesť štátnych orgánov: Slovenská informačná služba, Policajný zbor, Vojenské spravodajstvo, Železničná polícia, Zbor väzenskej a justičnej stráže a colné orgány. S rovnakou kompetenciou sa uvažuje aj v súvislosti so zriadením takzvanej daňovej polície. Povoliť ich použitie v predprípravnom konaní je dnes oprávnený ktorýkoľvek sudca, bez určenia jeho vecnej alebo miestnej príslušnosti. Prakticky to teda znamená, že napríklad sudca trnavského krajského súdu môže vydať povolenie na odpočúvanie rozhovorov trebárs obyvateľa Tornale či Spišskej Novej Vsi. Táto skutočnosť bola jedným z hlavných dôvodov, prečo sa poslanci László Gyurovsky, František Mikloško a Ján Langoš rozhodli predložiť právnu úpravu, ktorá by presne definovala podmienky použitia informačno-technických prostriedkov. Ako pre Slobodnú Európu povedal Laszló Gyurovsky: AUDIO: "Ak vychádzame z platnej právnej úpravy, tak každé použitie týchto prostriedkov je zatiaľ nelegálne. Totiž zákon neurčuje zákonného sudcu a podľa Ústavy SR každý má právo na zákonného sudcu." Použitie informačno-technických prostriedkov je podľa Gyurovského takým závažným zásahom do slobôd jednotlivca, že si vyžaduje veľmi presné definovanie podmienok, za akých k nemu môže dôjsť. K tomuto názoru sa priklonil aj Európsky súd pre ľudské práva v Strassburgu, ktorý skonštatoval, že, citujeme: "odpočúvanie a iné formy sledovania telefonických rozhovorov predstavujú závažný zásah do súkromného života korešpondenta. Preto sa musia zakladať na právnej úprave, ktorá je zvlášť presná." Koniec citátu. Zákonná úprava navrhnutá skupinou poslancov predpokladá, že každé použitie informačno-technických prostriedkov bude musieť schváliť sudca krajského súdu, príslušného podľa bydliska alebo sídla dotknutej osoby alebo firmy. Orgán, ktorý žiada napríklad o odpočúvanie telefonických hovorov, musí sudcovi doručiť taxatívne vymenované informácie, ktoré si sudca má právo overiť. Používať informačno-technické prostriedky bude možné len v súlade so zákonom, o čom tiež rozhodne sudca. Navrhovaná úprava má sprísniť aj mechanizmy kontroly využívania týchto prostriedkov a stanovuje v tomto smere nové povinnosti: AUDIO: "Je to povinnosť prerokovať v Národnej rade každý rok dvakrát správu o používaní informačno-technických prostriedkov a povinnosť podať informácie nielen príslušnému výboru, ale aj jednotlivým členom výboru. Ďalej je to povinnosť zničiť nezákonne získané nahrávky a takisto zničiť nahrávky, ktoré sú už mimo konkrétneho prípadu, alebo pri ktorých sa nedokázal trestný čin." O každom odpočúvaní, respektíve zhotovovaní videozáznamov a podobne bude musieť byť informovaný najvyšší predstaviteľ orgánu štátnej správy, teda napríklad príslušný minister, alebo riaditeľ SIS. Ten je potom zodpovedný za informovanie Národnej rady, pričom sa, samozrejme, nebudú uvádzať mená konkrétnych osôb a názvy firiem, ani informácie o živých prípadoch. Správa prerokovaná v pléne Národnej rady bude k dispozíci médiám, ktoré dostanú právo uverejniť ju. László Gyurovsky v tejto súvislosti odmietol námietky vedúceho úradu Ministerstva spravodlivosti Daniela Lipšica, podľa ktorého môže navrhovaný zákon znefunkčniť samotné odpočúvanie. Lászlóa Gyurovského sa Slobodná Európa ešte spýtala, či ich návrh zákona o používaní informačno-technických prostriedkov nejde proti všeobecnému trendu, keď v rámci boja proti terorizmu dochádza v zahraničí k rozširovaniu právomocí bezpečnostných zložiek napríklad pri odpočúvaní, či sledovaní korešpondencie podozrivých osôb. Podľa Gyurovského: AUDIO: "Myslím si, že nejde o znemožnenie alebo sťaženie používania týchto prostriedkov v rámci boja proti, dajme tomu, organizovanému zločinu. Ide len o to, že každý návrh musí byť presne zdokumentovaný a odôvodnený, s tým, že sudca musí mať možnosť skúmať, či ten návrh je dostatočný a či je odôvodnený. Nie je predsa možné, aby polícia, alebo ďalších päť či šesť štátnych orgánov každodenne odpočúvali x ľudí, bez toho, aby tá právna úprava bola dostatočne jasná."		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...