Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       19. november 2001 Podľa G. Mesežnikova sa po zjazde posilní koaličný potenciál SDĽ a HZDS Boris Koreň O výsledkoch 7. zjazdu SDĽ sa Boris Koreň zhováral s politológom, prezidentom Inštitútu pre verejné otázky Grigorijom Mesežnikovom. Prvá otázka znela, ako vníma také výrazné víťazstvo Pavla Koncoša, kde ho z viac ako 400 delegátov volilo 256. AUDIO: "Úspech Pavla Koncoša na poslednom zjazde SDĽ podľa môjho názoru súvisí s celkovou situáciou vnútri strany. SDĽ sa snaží vyriešiť situáciu, ktorá vznikla po tom, čo začala činnosť nová strana Smer, ktorá odpútala značnú časť pôvodných voličov SDĽ. Zdá sa, že tá profilácia, ktorá je teraz naznačená voľbou Pavla Koncoša, svedčí o tom, že strana sa bude pokúšať o radikalizáciu svojej politiky. V rámci vládnej koalície bude zrejme zdôrazňovať predovšetkým ľavicové hodnoty, sociálny rozmer ekonomickej politiky a je tu evidentne snaha využiť voličský potenciál, ktorý SDĽ doteraz zrejme tak efektívne neoslovovala. Čiže rurálny elektorát, možno elektorát skôr kriticky hodnotiaci transformačný proces. To znamená voličov vo svojich hodnotových orientáciách sa skôr približujúcich ku KSS, možno k Združeniu robotníkov Slovenska, do určitej miery aj k terajším opozičným stranám." RFE: Predpokladáte teda pod vedením Pavla Koncoša silnejšiu SDĽ, pokiaľ ide o voličskú podporu? G. MESEŽNIKOV: "Pavel Koncoš má podľa mňa určitý potenciál na to, aby oslovil práve spomínané segmenty elektorátu. Avšak problémom bude oslovenie ľudí s takým väčšmi proreformným ťahom, ľudí žijúcich v mestskom prostredí. Čiže podľa mňa sa pred SDĽ môže vynoriť problém udržať si tú voličskú základňu, ktorú táto strana momentálne má." RFE: Aký vývoj predpokladáte v samotnej SDĽ, kde vlastne to krídlo okolo Petra Weissa, zčasti aj dobrovoľne, je odstavené od vrcholných funkcií v strane? G. MESEŽNIKOV: "Myslím si, že vzhľadom na to, že práve táto skupina má najväčšiu zásluhu na doterajšej transformácii SDĽ z pôvodnej komunistickej strany na stranu sociálnodemokratického typu, nebude sa usilovať o založenie novej strany. Myslím si, že budú pôsobiť skôr v rámci tejto strany, keďže je tam vysoká miera identifikácie. A podľa mňa budú aj naďalej presadzovať svoje predstavy. Nedá sa vylúčiť, že po ďalších voľbách, bez ohľadu na to, ako dopadnú, dôjde k súpereniu medzi predstaviteľmi obidvoch krídiel. Ale vzhľadom na to, že sa blíži predvolebné obdobie, tak sa zrejme obidve skupiny budú snažiť skôr odsúvať do úzadia svoje konflikty. S tým, aby ešte väčšmi nedemotivovali svojich potenciálnych voličov." RFE: Spomínali ste voľby. Aký bude koaličný potenciál SDĽ na čele s Pavlom Koncošom a so súčasným vedením? G. MESEŽNIKOV: "Myslím si, že doterajšie vyjadrenia Pavla Koncoša svedčia o tom, že je tam väčšia pripravenosť spolupracovať nielen s terajšími vládnymi stranami, ale aj s mimoparlamentnými stranami, napríklad so Smerom, s opozičnými stranami. Niektoré postoje Pavla Koncoša v kľúčových otázkach sociálnoekonomického vývoja, ale do určitej miery aj v zahraničnopolitickej oblasti naznačujú možnú zhodu medzi stranou pod jeho vedením a opozičnými stranami, konkrétne HZDS. Takže z tohto hľadiska sa koaličný potenciál smerom k opozícii zrejme zvyšuje. Vzhľadom na to, že Pavel Koncoš bol príčinou napätých vzťahov medzi Stranou maďarskej koalície a SDĽ, zrejme perspektívy pre spoluprácu SDĽ a SMK sú dnes menej priaznivé." RFE: Aký očakávate dopad výsledkov zjazdu SDĽ na slovenskú politickú scénu ešte do parlamentných volieb na budúci rok? G. MESEŽNIKOV: "Myslím si, že terajší koaliční partneri SDĽ sa budú správať o čosi ostražitejšie. Budú pozornejšie sledovať vývoj v strane, vývoj jej politík v rôznych otázkach. Myslím si, že sa teraz posilní skôr kritický, až rezervovaný vzťah k presadeniu vládneho programu, najmä v bodoch, ktoré SDĽ nepovažuje pre seba za celkom prijateľné - to znamená to, čo sa do vládneho programu dostalo najmä pod tlakom pravicovo-centristickej časti vládnej koalície. Nedá sa vylúčiť, že zástupcovia opozičných strán budú väčšmi zdôrazňovať svoju pripravenosť spolupracovať s SDĽ. Napokon, uvidíme, ako dopadnú regionálne voľby, v ktorých SDĽ v niektorých krajoch spoluúčinkuje s opozičnými stranami. Myslím si, že do určitej miery vývoj po regionálnych voľbách naznačí aj smerovanie SDĽ."		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...