Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       21. november 2001 Štát naďalej dokazuje, že nechápe svoju funkciu ako službu, a nevie šetriť Attila Lovász Zasadnutie koaličnej rady k príprave na rokovanie o štátnom rozpočte v parlamente naďalej dokazuje, že štát nevie, nechce a ani v budúcnosti nemieni šetriť. Nijak ináč sa totiž logickými argumentami, jasnými a pre slovenského občana čitateľnými nedajú odôvodniť tri rozhodnutia koaličnej rady - respektíve jej dve rozhodnutia a jedna naďalej otvorená otázka. Preberme si ich v poradí, ako ich prezentoval hostiteľ ostatnej koaličnej rady, predseda SOP Pavol Hamžík. AUDIO: "Všetci koaliční partneri podporia návrh zákona o dani z tabaku a tabakových výrobkov, ktorým sa má nahradiť výpadok rozpočtu z nezníženej štátnej prémie pre stavebné sporenie." Presne takto vyzerá postup štátu, ktorý nechce šetriť. poslanci totiž pred dvoma týždňami rozhodli o tom, že stavebné sporenie, ako vec verejne veľmi výhodnú, treba podporovať aj štátnymi prémiami, čo oproti návrhu rezortu znamená výpadok asi jednej miliardy korún. Tá jedna miliarda sa musí alebo ušetriť, alebo získať iným spôsobom. A tak sa koaličné strany rozhodli, že si to odnesú rodiny fajčiarov. Navrhla to tá koalícia, ktorej ministerka financií ešte pred mesiacom bojovala s Európskou komisiou o ponechaní zatiaľ oveľa nižšej spotrebnej dane na tabak na prechodné obdobie, lebo by to viedlo k zvýšeniu cien cigariet až na dvojnásobok, čo by mohlo mať sociálne dopady. Po tom, ako sa stretla koalícia, už to sociálne dopady mať asi nebude. Pokračujme ďalšou dohodou koaličnej rady ústami Pavla Hamžíka AUDIO: "Taktiež bola dosiahnutá a potvrdená dohoda o navýšení pôvodneho rozpočtu TA SR o 50 miliónov korún, teda z 27 na 77 miliónov korún. Tento návrh súvisí aj s potrebou predložiť vláde návrhy na riešenie súčasnej situácie TA SR. Vedenie agentúry po zverejnení návrhu ústami generálneho riaditeľa Ivana Čeredejeva upozornilo na to, že štátna subvencia vo výške 27 miliónov je likvidačná. problém však nenastal v tomto roku, o potrebách agentúry sa hovorilo aj pred schvaľovaním tohročného rozpočtu a tiež vlaňajšieho. Argumenty boli rôzne, ale vždy sa objavil argument, že TA SR treba posilniť a pripraviť na transformáciu. Čo tri roky v tomto smere urobila vláda, je nemožné komentovať. jediným jej krokom totiž bolo vždy navýšenie pôvodne plánovaného rozpočtu a potom sa neudialo vôbec nič. Agentúra funguje zo zákona a zo zákona jej vyplývajú rôzne funkcie. Nik doteraz neodhadol a nevypočítal, čo také funkcie stoja. Jediný protinávrh prišiel od konkurenta TA SR a preto ho nemožno brať ako etalon. V každom prípade súkromná agentúra SITA uverejnila verejný prísľub, podľa ktorého je ochotná za 27 miliónov korún na rok 2002 zabezpečiť všetky funkcie, ktoré TA SR vyplývajú zo zákona. Súkromná agentúra mohla toto vyhlásenie vydať aj ako reklamný ťah alebo ako návrh na dampingovú cenu. Mohla si z toho robiť tzv. imodžovku, čo v reklamnej hantýrke znamená urobiť službu aj lacnejšie, ak to splní isté marketingové očakávania. Smutné však je, že zo strany ani jedneho politického subjektu, ani jedneho štátneho úradu neodznel ani jeden protiargument alebo aspoň reakcia. A to navráva, že štát si chce ponechať - aspoň nepriamy, finančný - vplyv na dôležitú agentúru, ve'd jej dotáciami, premietnutými aj do ceny jej servisov vlastne dotuje odberaťeľov TA SR. Tými sú v drvivej väčšine súkromní vydavtelia a súkromní prevádzkovatelia médií. AUDIO: "Je politická dohoda na tom, že situáciu SRo treba riešiť a to tak, že pokiaľ bude dlh vo výške 124,3 milióna Sk uhradený v dohodnutej lehote, budú poplatky pre SRo, ktoré platí pre Telekomunikácie znížené pre budúci rok o tretinu." Správa ako vyšitý happy end po niekoľkých rokoch dohadovania sa o dlžobe verejnoprávneho rozhlasu. Lenže: treba si uvedomiť, že túto dlžobu vyrobil štát. Ona totiž vznikla dvoma fenoménmi. na jednej strane to boli štátne telekomunikácie, ktoré zdierali na vysielaní ako STV tak aj rozhlas. A na druhej strane bez zmeny zdrojov verejnoprávneho rozhlasu sa zaviedla daň z pridanej hodnoty a Slovenský rozhlas sa stal podľa výkladu daňových orgánov platcom DPH. Teda rozhlas, financovaný z verejných financií - pretože aj koncesie sú verejné financie - a peňazí daňových poplatníkov platil daň z pridanej hodnoty. O tom neradno diskutovať, že je to nelogické a nesystémové. Treba konštatovať, že bol najvyšší čas oddĺžiť Slovenský rozhlas. Či však teraz už zčasti súkromné Slovenské telekomunikácie budú jasať kvôli dohode typu "zaplatíme dlh ale znížte ceny" čo je sofistikovaná forma rukojemníctva, o tom správa nehovorí. Ak sa však signál verejnoprávneho rozhlasu bude šíriť lacnejšie, než ako stojí, tak to zaplatia broadcasteri súkromných médií. Teda znovu nešetriaci a nesystémový krok. Urobil niekto analýzu, či by nepomohlo verejnoprávnym médiam postavenie neplatiča DPH? Nie. A tak výstupy rozhlasu, za ktoré sa aj platí sú o tretinu drahšie, ako by mohli byť bez toho, aby z tej ceny rozhlas niečo mal. A nakoniec štátne fondy. Koaličné strany sa zhodli, že rozpočet je priorita. Zhodli sa aj na tom, že otvorenie otázky niektorých, podľa šéfov rezortov nanajvýš potrebných štátnych fondov, môže ohroziť prijatie rozpočtu. A zhodli sa aj na tom, že rozpočtové provizórium v roku volieb by bolo nepsrávnym krokom. Nič viac. Z toho teda vychádza, že do parlamentnej schôdze ešte prebehne niekoľko rokovaní AUDIO: "Podľa dohody sa rokovanie o návrhu rozpočtu začne 5.12. predtým budú schválené zákony, ktoré súvisia so štátnym rozpočtom." Predvianočná politika bude teda o rozpočte. Slovenský daňovník sa má na čo tešiť.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...