Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 16. máj 2008       22. november 2001 Aj podľa OLAF-u nedošlo v kauze Tóth k sprenevere Attila Lovász Podmienkou pre uvoľnenie peňazí vo výške 15 miliónov eúr pre Slovensko, ktoré "zmrazili" europoslanci v prvom čítaní návrhu budúcoročného rozpočtu Európskej komisie, je osobitná správa o pokroku v boji proti korupcii. A toto konštatovanie bolo dnes témou rozhovorov vicepremiérky Márie Kadlečíkovej s generálnym riaditeľom skupiny pre potieranie korupcie EK - OLAF - v Bratislave. O uložení 15 miliónov zo stomiliónového predvstupového balíčka do rezervy rozhodli poslanci Európskeho parlamentu na základe medializovanej slovenskej aféry okolo eurofondov. Tá však odkryla nielen obrovské slabiny vo fungovaní ústredných štátnych orgánov, ale aj v narábaní s informáciami. Prvé medializované správy zneli o stámiliónoch spreneverených peňazí, naša rozhlasová stanica upozornila, že nejde o spreneveru ale o podozrenie z klientelizmu. To spočívalo vo veľmi čulých kontaktoch riaditeľa odboru ÚV SR Rolanda Tótha, ktorý mal na starosti práve eurofondy, s firmou, ktorá mala čerpať z európskych peňazí. Následná kontrola preukázala dva veľmi závažné nedostaky. Po prvé to bola úplná absencia pravidiel, ako by sa malo zaobchádzať s eurofondami. A po druhé išlo o elementárne nedodržiavanie zákona v prípade riadiaceho pracovníka úradu vlády a jeho podriadeného. K tomuto konštatovaniu sa vrátime. Čo sa týka sprenevery, odznelo dnes už niekoľkokrát, že sa nič nezistilo. Potvrdzuje to aj vicepremiérka Kadlečíková: AUDIO: "Povedali, že nemajú žiadne také zistenia, o ktorých by nás mali informovať." Teda OLAF dospel k tomu istému záveru, ako tím Kadlečíkovej. Záver však bol ešte jeden a o to dôležitejší. Má vzniknúť kontrolná skupina a organizačná štruktúra, ktorá má byť jasná a má byť dostatočne transparentná, pokiaľ ide o používanie europeňazí. Kontrolná skupina bude súčasťou aparátu úradu vlády, ale pracovať by mala ako nezávislá inštitúcia. Nezávislosť sa podľa Kadlečíkovej má prejaviť napríklad v neodvolateľnosti jej členov počas kontrolnej činnosti. Vráťme sa však k nedostatkom. Absencia akýchkoľvek pravidiel pri narábaní s europeniazmi je jednoznačnou chybou a pracovno-právnou zodpovednosťou riaditeľa príslušného odboru, ktorý však mal aj svojich nadriadených. Medzi nimi bol ten Pavol Hamžík, ktorý by mal byť po nepreukázaní sprenevery takpovediac "rehabilitovaný". Aspoň podľa prezidenta Rudolfa Schustera. Lenže, Hamžík za neexistenciu pravidiel nesie politickú zopdovednosť a jeho odchod z pozície vicepremiéra bol na mieste. Ak k tomu dodáme, že NKÚ zistil nedodržiavanie pravidiel cestovných náhrad, tak sa treba pozrieť aj na činnosť Úradu vlády SR ako zamestnávateľa. Lukratívne služobné cesty do Bruselu totiž nie sú daňovníkmi platené turistické cesty, ale majú svoj účel, cieľ a aj svoje pravidlá. Správa o služobnej ceste je predpísaným účtovným dokladom každej zahraničnej služobnej cesty podobne, ako je dokladom pred jej nastúpením žiadosť o cestu. To je pravidlo, ktoré musí dodržiavať každá právnická a fyzická osoba, zamestnávajúca zamestnancov. Úrad vlády bol z pohľadu Rolanda Tótha zamestnávateľom, a Roland Tóth ako zamestnanec mal povinnosť svoje služobné cesty vyúčtovať v doprovode správ z nich. Ak sa to nestalo, nebol dôvod na ich zúčtovanie a ak ich nadriadený Rolanda Tótha predsa len schválil, porušil zákon. Za chod úradu vlády ako zamestnávateľa zodpovedá vedúci úradu vlády a vzťahujú sa na neho všetky všeobecne platné právne predpisy, okrem prípadov existencie tzv. lex specialis. Napríklad o služobných cestách ústavných činiteľov, kde sú pravidlá odlišné - schvaľuje ich aj vláda ako kolektívny orgán. Nevedno však, či niekto zodpovednosť - rýdzo pracovno-právnu - v prípade šéfa úradu vlády, tentokrát Tibora Tótha, skúmal. Na záver si pripomeňme, že správa o kontrole používania eurofondov bola v stredu odoslaná do Bruselu a členovia OLAF-u ju tiež majú k dispozícii. Oni sa k nej budú v krátkej budúcnosti aj vyjadrovať. Osobitná správa bude vypracovaná v Bruseli a začiatkom decembra bude Európsky parlament definitívne schvaľovať rozpočet. Vrátane oných 15 miliónov eúr. Vzhľadom k tomu, že slovenská vláda reagovala rýchle, pravdepodobne uvoľnené budú. Ale Slovensko túto publicitu a túto skúsenosť nepotrebovalo.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...