|
|
| |
|
Dnes je piatok, 16. máj 2008 |

|
|
![[domaca politika]](/images/poltitle.gif)
|
23. november 2001
|
Ak bude Bratislava mlčať, Praha nebude konať?
|
Ivan Štulajter
|
Európska komisia v minulotýždňovej hodnotiacej správe Českej republike vytkla nedostatočné zaistenie ochrany štátnej hranice so Slovenskom. Inak povedané, česko-slovenská štátna hranica nie je žiadnou vážnou prekážkou pre utečencov z východu či kriminálnikov.
Ak sa po 11. septembri na Západe vážne diskutuje o obmedzení niektorých občianskych slobôd v prospech zvýšenia ochrany životov, pred vládami Českej a Slovenskej republiky vyvstáva otázka, či v záujme bezpečnosti nedozrel čas obetovať tie „komunikačné“ výhody pre občanov oboch štátov.
Česko a Slovensko sú už dva samostatné štáty a zodpovednosť za ich vnútorné pomery nie je federálna. O čo má Slovensko deravejšiu hranicu s Ukrajinou, Maďarskom či Poľskom, o to viac bude mať Rakúsko a Česká republika záujem na sprísnení režimu hranice so Slovenskom. Nestačia len včerajšie ubezpečenia ministra vnútra Ivana Šimka po rokovaní s jeho náprotivkom Stanislavom Grossom, že treba upchať slovenskú hranicu na východe. Rozhodujúce sú činy. Slovensko je však na rozdiel od Česka z hľadiska nelegálneho prílevu imigrantov zatiaľ tranzitnou krajinou a jeho motivácia investovať obrovské finančné prostriedky do ochrany hraníc sa tomuto faktu prispôsobuje. Je teda logické, že česká strana pracuje na projekte štandardizácie liberálneho hraničného režimu so Slovenskom.
Otázka ochrany štátnej hranice bezprostredne súvisí s otázkou bezpečnosti a bezpečnosť štátu pred vonkajšími ohrozeniami súvisí tiež s vízovou politikou. Víza sú elementárnym nástrojom štátnej moci na kontrolu a reguláciu cudzincov na vlastnom území.
Podľa predstáv českej strany by malo dôjsť k zavedeniu víz pre občanov SR, a to pre pobyt dlhší ako tri mesiace. Nie je to ale napríklad 65 tisíc občanov Česka, pracujúcich na Slovensku, ale občanov Slovenska, pracujúcich v Česku, ktorých by sa toto opatrenie dotklo. Logiku má preto aj postoj slovenskej strany. Minister vnútra Šimko ho včera v Prahe oznámil týmito slovami:
“Slovenská strana nepovažuje za vhodné pokračovať ďalej v rokovaní o dohodách, ktoré by menili právne postavenie občanov našich krajín pri prekračovaní štátnej hranice. To sa týka predovšetkým bezvízovej dohody a režimovej dohody.“
Pravdou na druhej strane je aj to, že ak na slovenskej strane nie je vôľa diskutovať, nedá sa vylúčiť, že zvrchovaný český štát svoje záujmy presadí jednostranne. Slovensko jednoducho nemôže udržať výhody pre svojich občanov na území cudzieho štátu, ak si to už ten neželá. Slovenská obranná stratégia vychádza z predpokladu, že ak bude Bratislava mlčať, Praha nebude konať. No existuje aj iné východisko z česko-slovenskej hraničnej patálie. To majú v rukách občania: podporovať politické sily, ktoré chcú pokračovať v reformách a ktoré majú dôveru Západu, aby Slovensko politicky a ekonomicky bolo integrované tam, kde Česká republika.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|