Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       23. november 2001 Decentralizácia nie je všeliek a na jej riziká sa treba pripraviť Attila Lovász Decentralizácia verejnej správy patrila a patrí k prioritám súčasnej slovenskej vlády - s ňou súvisiace opatrenia majú zákonnú podobu a postupne sa budú realizovať počnúc decembrovými voľbami do vyšších územných celkov. Decentralizácia sama o sebe bola slovenským voličom predstavovaná ako vec výhodná, približujúca správu vecí verejných občanovi a tiež ako pravdepodone lacnejšia verzia výkonu vecí verejných. Presun kompetencií na samosprávne orgány a na nižšie stupne štátnych úradov je bezpochyby správny proces a z hľadiska takpovediac "znormálnenia" pomerov na Slovensku je aj želateľný. Mnohokrát si však verejnosť ani neuvedomuje dosah tohto procesu. Preto je potrebné hovoriť aj o rizikách reformy verejnej správy. Nie s cieľom jej spochybnenia, ale so zámerom prípravy kvalitnej legislatívy a tiež upozornenia občanov na možné úskalia. Slovensko je bezpochyby štát, v ktorom kvitne korupcia. Mohli by sme citovať niekoľko relevantných výskumov nezávislých organizácií, pravdepodobne však je slovenský občan s korupciou konfrontovaný denne. V niektorých menej rozvinutých krajinách sa po decentralizácii stalo, že vznikli regionálne mocenské centrá a nad regiónmi panovali "miestni králi". Takéto "malé štáty v štáte" však neboli cudzie ani Slovensku - stačí sa pozrieť, ako dopadli Košice alebo Banská Bystrica so svojimi samostatnými rozpočtami. Má vláda dostatočný prehľad o rizikách, spojených s reformou verejnej správy? Na túto otázku odpovedá vicepremiér Ivan Mikloš: AUDIO: "Tie riziká reformy verejnej správy sú rôzne, patrí medzi ne aj tzv. decentralizácia korupcie, patrí medzi ne aj riziko, že keď nebudú nástroje v boji proti korupcii, zneužitia právomocí dostatočné, tak môže byť celkový stav korupcie aj byrokracie horší. Ďalším rizikom je, že nám môže narásť počet úradníkov, vtedy ak narastie počet duplicít." Riziká teda definované sú. Čo však s nástrojmi na ich potlačenie. Opäť Ivan Mikloš: AUDIO: "V oblasti fiškálnej - ďalšie riziko je, že nové samosprávy urobia veľké dlhy, čo sa prejaví na celkovom deficite verejných financií. V tejto oblasti by mala byť zábrana v nových rozpočtových pravidlách, ktoré platia od 1. januára. Znamenajú, že po prekročení istej hranice zadĺženosti dostanú mestá a obce a VÚC do nútenej správy. Ďalším pravidlom je oddelenie bežných a kapitálových rozpočtov, bežné rozpočty by mali byť vyrovnané a z nich sa budú uhrádzať aj úroky úverov, ktoré sa vezmú do kapitálových rozpočtov." Regulátorom by však v žiadnom prípade nemala byť tá centrálna vláda, z ktorej sú v procese reformy presúvané kompetencie. O potrebe regulácie v súčasnosti hovoria aj mnohé moderné ekonomické teórie. Potreba budovania inštitúcií, nie však výlučne štátnych, je diskusnou témou aj v najliberálnejších ekonomických školách. Svoju predstavu má aj podpredseda vlády Ivan Mikloš: AUDIO: "Regulačné úrady by mali byť nezávislé na exekutíve, na vláde, ale nie sú to podnikateľské subjekty. Ich nezávislosť je dôležitá najmä preto, aby sa prostredníctvom regulácie neriešili niektoré sociálne otázky, kroré deformujú potom to trhové ekonomické prostredie a vyvolávajú veľké ekonomické škody." Regulačné úrady v demokratických krajinách vznikajú prejavom politickej vôľe, teda prijímaním príslušných zákonov. Nezávislými sa úrady stávajú vo chvíli, keď od momentu menovania môžu byť ich zodpovední vedúci pracovníci odvolaní len na základe zákonom stanovených kritérií (napr. spáchanie trestného činu, v prípade nečinnosti alebo dlhotrvajúcej práceneschopnosti, na základe angažovania sa v prospech politických strán či priamo v nich a podobne). Volebné obdobia regulačných úradov sú vo väčšine prípadov odlišné od volebných období vlád aj termínovo ale aj dĺžkou výkonu. Vedúci pracovníci regulátorov väčšinou nemajú možnosť opätovného zvolenia, aby neprispôsobili svoju činnosť práve aktuálnej väčšinovej parlamentnej moci. Niektoré úrady takéhoto druhu už na Slovensku fungujú. Slovo má Ivan Mikloš: AUDIO: "V tejto oblasti u nás pôsobí Úrad pre finančný trh, Národná banka, nový Telekomunikačný úrad, ktorý zhruba rok funguje, a najnovší úrad, ktorý reguluje sieťové odvetvia, teda najmä prirodzených monopolov v oblasti energetiky." Riziká decentralizácie a reformy verejnej správy existujú. Sú však viditeľné, je možné ich definovať a pripraviť sa na ich elimináciu. V žiadnom prípade však nie sú argumentom proti reforme, ktorá vo svojej podstate je potrebná a správna.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...