Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       23. november 2001 Bezpečnostné previerky majú výnimky, na aparáty funkcionárov sa však vzťahovať budú Milan Žitný Bezpečnostné previerky pre styk so štátnym tajomstvom a utajovanými skutočnosťami v stupňoch utajenia podľa štandardov NATO sa nebudú vzťahovať na oprávnené osoby, ako je prezident, poslanci parlamentu, sudcovia, členovia vlády, vyšší funkcionári, predstavitelia NKÚ, prokurátori a starostovia obcí. Výnimky z previerok vyvolávajú otázky, či ide o rozumné rozhodnutie a či by sa okruh výnimiek nemal zmenšiť kvôli riziku úniku citlivých informácií. Zákonodarca sa domnieva, že výnimky nespôsobia výraznejšie problémy s únikom utajovaných skutočností, prax na Slovensku hovorí pomerne často o opaku. K tomu sa žiada poznamenať, že úniky utajovaných skutočností majú na svedomí aj úradníci, ktorí boli v minulosti preverení a uznaní za spôsobilých prichádzať do styku so štátnym a služobným tajomstvom. Nové previerky majú už podľa terajšieho zákona o utajovaných skutočnostiach prísnejšie kritériá a určujú rôzne stupne prístupu k nim. Šéf Národného bezpečnostného úradu Ján Mojžiš sa domnieva, že dôsledky prísnejších kritérií prinesú v budúcom roku určité personálne zmeny v štátnej správe. AUDIO: "Predpokladáme, že niekoľko ľudí príde o svoje poverenia pre styk so štátnym tajomstvom na základe informácií spravodajských služieb, na základe informácií polície, prípadne po previerkach ich minulosti, povedzme aj v bývalej ŠtB." Stupne utajenia sa podľa štandardov NATO členia do štyroch skupín: na prísne tajné, ktorá zahŕňa utajované skutočnosti, kde ich únik by mohol ohroziť zachovanie ústavnosti, zvrchovanosti a územnej celistvosti štátu. Cieľom stupňa tajné je utajenie informácií, ktorých prezradenie by mohlo ohroziť zahraničnopolitické postavenie SR, obrany, bezpečnosti a záujmu štátu v medzinárodnej a ekonomickej oblasti. Stupňom utajenia dôverné sa označujú skutočnosti, ktorých prezradenie by mohlo poškodiť štátne a verejné záujmy SR. Stupeň vyhradené je určený pre utajované skutočnosti, ktorých zverejnenie by mohlo zapríčiniť poškodenie právom chránených záujmov štátneho orgánu, alebo občana. Preverované osoby musia vyplniť podrobný dotazník, a uvedené údaje bude NBÚ overovať v spolupráci príslušnými štátnymi orgánmi a orgánmi samosprávy. Výnimky z previerok sa vzťahujú len na spomínaný okruh funkcií, avšak aparáty týchto funkcionárov výnimkám nepodliehajú, takže pracovníci aparátov preverované budú. Napríklad aj v Kancelárii prezidenta SR dôjde k bezpečnostným previerkam tých pracovníkov, ktorí majú prístup k utajovaným skutočnostiam. To isté sa týka aj ostatných kancelárií funkcionárov s výnimkami. Na jednej strane teda previerky povedú k určitým personálnym zmenám, na strane druhej nezabránia v absolútnej miere úniku utajovaných skutočností. Pokiaľ by sa oprávnenej osobe, na ktorú sa vzťahuje výnimka z previerok, pri vyšetrovaní dokázalo, že sa dopustila porušenia zákona o utajovaných skutočnostiach, môže byť sankcionovaná v súlade s príslušnými právnymi normami. Osoba, ktorá bola právoplatne odsúdená za trestný čin, už potom nemôže prichádzať do styku s utajovanými skutočnosťami. NBÚ je dnes samostatnou inštitúciou, ktorú zriaďuje vláda a jeho šéf podlieha premiérovi. NBÚ malo pôvodne patriť pod Ministerstvo vnútra SR, s čím nesúhlasili viaceré inštitúcie a rezorty, vrátane ministerstva obrany. Šéfom NBÚ v rámci ministerstva vnútra mal byť Vladimír Benček, avšak po zverejnení informácie, že v minulosti pracoval v Štátnej bezpečnosti, stratil podporu. Benček nesplnil predpoklady na funkciu šéfa NBÚ ani pri definovaní kritérií bezpečnostných previerok. Podľa neho malo ísť najmä o morálne kritériá, a nie o spoluprácu s tajnými službami za bývalého socialistického režimu. Na rozdiel od Vladimíra Benčeka súčasný šéf NBÚ Ján Mojžiš si myslí o bezpečnostných zložkách komunistického režimu niečo iné: AUDIO: "Príslušnosť k bývalej ŠtB alebo iným bezpečnostným zložkám bývalého komunistického režimu bude v zornom poli, ktoré sa bude skúmať. Úrad bude prihliadať na túto skutočnosť a jednotlivé informácie bude preverovať. Považujeme to za vážne bezpečnostné riziko, ale budeme pristupovať k riešeniu individuálne. To znamená aj vzhľadom na stupeň utajenia, aj vzhľadom na rozsah prípadných materiálov, s ktorými sa navrhovaná osoba bude stretávať."		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...