Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       24. november 2001 Mám dôvod si myslieť Marián Leško Pred pár dňami taliansky investor za to, že na neho prešli akcionárske práva vo Všeobecnej úverovej banke, zaplatil 550 miliónov eur, čo je približne 26,5 miliardy korún. Privatizácia druhej najväčšej slovenskej banky ukázala, čo mohla dať Slovensku privatizácia bánk, keby sa udiala v správnom čase a do správnych rúk. Že to mohla byť operácia, ktorá by do značnej miery pokryla transformačné náklady spoločnosti – teda náklady spojené s tým, že sa bývalá krajina socialistického bloku stane členským štátom Európskej únie. Lenže to, čo teoreticky mohlo a malo transformačné náklady hradiť, prakticky ich výšku podstatne zvýšilo. Mám dôvod si myslieť, že miliardy, ktoré krajina v bankách stratila, možno nájsť na účtoch jej občanov. Pravda, nie všetkých, ale iba tých, ktorí zistili, že najlepšie sa dajú banky „sprivatizovať“, keď zostanú štátne... Po necelom desaťročí, ktoré uplynulo od vyhlásenia štátnej samostatnosti, treba povedať, že slovenský štát je zlým vlastníkom, ale ešte horším bankárom. Štátne banky síce prevzali ťažké úverové dedičstvo po bývalom režime, ale to, čo dokázali za desaťročie na úveroch rozdať, znehodnotiť či priamo rozkradnúť, je naozaj kolosálne. Bankový sektor prevzala dnešná vláda v takom stave rozkladu, že keby ho nesanovala, tak skončí v kolapse. Preto sa v decembri 1999 a v júni 2000 presunuli pochybné a stratové úvery zo štátom kontrolovaných finančných inštitúcií na špeciálne zriadené ustanovizne. Ich celkový objem predstavoval sumu 108,4 miliardy korún. Po reštrukturalizácii bánk nasledovala aj ich rekapitalizácia. Len v troch najväčších bankách sa navýšilo základné imanie o ďalších takmer 19 miliárd korún. Inými slovami, to, čo sa „stratilo“ v bankách, je ešte vyššia suma, ako to, čo sa „stratilo“ počas celej éry mečiarovskej privatizácie. Vtedy sa totiž bez akejkoľvek reálnej protihodnoty sprivatizoval majetok za vyše 110 miliárd korún. Stovky miliárd korún, z ktorých bolo možné hradiť náklady transformácie v školstve, v zdravotníctve, či v dôchodkovom systéme, napokon zvýšili transformačné náklady, ktoré musela zaplatiť celá spoločnosť. Deprimujúce je, že sa tomu ešte stále neurobila prietrž. Za bývalej vlády banky rozdávali úvery tak, ako keby im na ich splácaní nezáležalo. Preto ich musela dnešná vláda zachraňovať. Za tejto vlády zas niektoré banky rozdávali úvery takým spôsobom, že skrachovali. Ak za bankový socializmus rokov 1994 až 1998 zaplatil občan ako daňový poplatník, sekeru za banky, ktoré padli po roku 2000, musí zaplatiť občan ako klient ostatných bánk. Aj v tomto prípade ide o nemalé sumičky. Po AG banke zostala diera veľkosti 1,75 miliardy Sk, po Slovenskej kreditnej banke 4,3 miliardy, po Dopravnej banke 2,35 miliardy a najväčšiu sekeru zaťala Devín banka – 11,6 miliardy korún. Spolu je to rovných 20 miliárd. Zaplatí ich Fond ochrany vkladov, vytvorený z príspevkov ostatných bánk, ktoré ich získajú od svojich klientov – firiem, čo zaplatia vyššie úroky za pôžičky a vkladateľov, ktorí dostanú nižšie úroky za svoje vklady. To, čo našli nútení správcovia v skrachovaných bankách, dokazuje, že jediný spoľahlivý a bezpečný recept, ako vylúpiť banku, znie: Staňte sa jej majiteľom, alebo aspoň riaditeľom. Po krachu Slovenskej kreditnej banky sa napríklad zistilo, že väčšinu úverov rozdala asi trom desiatkam firiem, ktoré boli medzi sebou – ale i s bankou – prepojené. Ukázalo sa, že viac ako na bankový ústav sa táto inštitúcia podobala na skupinu organizujúcu pyramídové hry: profitovali iba tí, čo boli celkom hore. Po krachu Devín banky sa zistilo, že ani ona nekonala a nehospodárila ako banka, ale robila fiktívne obchody a topila peniaze v pochybných transakciách s ruskými subjektami. Nútený správca povedal, že k mnohým „obchodom“ neexistuje ani dokumentácia a vo viacerých prípadoch nenašiel ani adresy tých zahraničných bánk, ktorým skrachovaná Devín banka poskytla peniaze svojich klientov. Tak ako SKB aj Devín banka úverovala predovšetkým a najmä firmy, ktoré boli späté s jej hlavným akcionárom – spoločnosťou Apis... Rozdiel medzi bankovým lupičom, ktorý ukradne milión, či dva, a bankovými lupičmi, ktorí vybrakujú celú banku, je na Slovensku nasledovný. Za tými prvými púšťajú policajných psov, za tými druhými po pár týždňoch neštekne ani pes. Aj preto sú transformačné náklady tejto krajiny oveľa vyššie, ako bolo nevyhnutné.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...