Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       26. november 2001 Uzavretie kapitoly EÚ o životnom prostredí ešte neznamená HOTOVO! Oľga Štefucová V závere minulého týždňa prišla z Bruselu správa, že Slovensko čoskoro uzavrie kapitolu životné prostredie. „So životným prostredím sme už takmer hotoví“, povedal šéf generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre túto oblasť Jean-Francois Vertsrynge. Podľa neho v decembrovom kole predvstupových rokovaní sa Slovensko spolu s Lotyšskom pripojí k siedmym kandidátskym krajinám, ktoré už kapitolu životné prostredie uzatvorenú majú. Na dôvody priaznivého zvratu udalostí, keďže všeobecne bola táto kapitola označovaná za jednu z najkomplikovanejších, sa Slobodná Európa opýtala hlavného vyjednávača pre túto oblasť na Ministerstve životného prostredia SR Ivana Závadského. „Nejedná sa ani tak o zvrat, jedná sa o výsledok už takmer dvojročnej cieľavedomej práce, alebo teda ročnej.Pretože my sme hneď, ako sme vypracovali túto pozíciu, tak sme veľmi tvrdo pracovali na stratégii v environmentálnom sektore na dosiahnutie súladu, alebo zdokumentovanie: to, čo dosiahneme do vstupu dosiahneme a to, čo nedosiahneme, pre to žiadame prechodné obdobia“. Informácia o možnosti uzavrieť kapitolu životnú prostredie už v závere tohto roka je o to potešiteľnejšia, že vzhľadom na finančnú náročnosť a zastaranú legislatívu, malo z nej Slovensko doslova „hlavybolenie“. Pravdupovediac, na začiatku procesu postupného preberania európskej legislatívy do domáceho právneho poriadku málokto z kompetentných na Slovensku predpokladal, že problémy spôsobí práve životné prostredie. Ukázalo sa však, že environmentálnej problematike je v krajinách únie venovaná oveľa väčšia pozornosť, než bolo tak na Slovensku, ako vôbec v postkomunistických krajinách, zvykom. Realita ale potvrdila, že na to, aby krajina mala šancu splniť podmienky Európskej únie v oblasti životného prostredia a uzavrieť tak predvstupovú kapitolu, treba prijať desiatky legislatívnych noriem, predpisov a nariadení. Čo sa však na začiatku cesty javilo ako ešte väčší problém, bola mimoriadne vysoká finančná náročnosť spomínaného zosúlaďovacieho procesu. Výška objemu nevyhnutných investičných a dotačných „injekcií“ do ekologických stavieb presahuje totiž podľa triezvych odhadov 180 miliónov korún, čo pre finančnú mizériu na Slovensku znamenalo a stále znamená: ak sa peniaze nenájdu, práve kapitola životné prostredie môže byť oným povestným balvanom na ceste, ktorý sa krajine nemusí podariť včas odvaliť. A ani vyhlásenie z Bruselu, že Slovensko je pripravené uzavrieť v decembri kapitolu životné prostredie neznamená, že problémy s financiami sú vyriešené. Hovorí Ivan Závadský: „Financovanie environmentálnej infraštruktúry zostáva naďalej problémom. Nie je to však problém len Slovenska, je to aj problém ostatných kandidátskych krajín. Na druhej strane treba ale povedať, že samozrejme tieto náklady budú pokrývané z rozličných zdrojov. Spoliehame sa aj na pomoc z fondov Európskej únie po vstupe, samozrejme súkromný sektor, ale takisto aj verejný sektor, vrátane domácností, k tomuto prispejú. Dĺžku prechodných období sme sa snažili navrhnúť a požadujeme tak, aby táto záťaž bola čo najrovnomernejšie rozdelená.“ Cesta k uzavretiu kapitoly životné prostredie pritom od začiatku nemusela byť až taká citlivá. Netreba však zakrývať, že rezort – ako sme už naznačili - nikdy na Slovensku nepatril k tzv. dôležitým. A ani po upresnení nárokov zo strany členských krajín EÚ v tejto oblasti mu členovia všetkých doterajších vládnych kabinetov, rovnako ako poslanci v zákonodarnom zbore, nevenovali dostatočnú pozornosť. V rokoch Mečiarovej vlády bolo počuť vyhlásenia, že pokiaľ ide o oblasť životného prostredia, krajina už de facto členom únie je, alebo sa ním môže stať okamžite, pretože domáca environmentálna legislatíva je úplne kompatibilná s právom únie. Dnes už nebohý minister Zlocha verejne vyhlasoval, že krajiny európskej pätnástky sa dokonca v niektorých momentoch môžu od Slovenska učiť. Po zmene vlády v ´98-om však bolo jasné, že ide skôr o zaostávanie ako predstih a že ak legislatívne návrhy nového rezortného šéfa Lászlóa Miklósa rýchlo nenájdu podporu vo vláde a v parlamente, bude zle. Zdržanie v prijímaní začali počas tejto vlády spôsobovať paradoxne nie financie, ale žabomyšie vojny v oblasti kompetencií. A členovia súčasnej vlády ani v takýchto prípadoch nedokázali zaujať k predmetným kompetenčným sporom jasné stanovisko, čím sťažovali nielen pozíciu ministrovi životného prostredia, ale zároveń vyjednávačom pre túto oblasť s orgánmi EÚ. Ak však po vyhlásení Bruselu o možnosti uzavrieť so Slovenskom kapitolu životné prostredie vzniká dojem, že krajina je v tejto otázke, ako sa hovorí „za vodou“, Ivan Závadský z ministerstva životného prostredia ho veľmi rýchlo pre našu rozhlasovú stanicu vyvrátil: „Slovensko v žiadnom prípade nie je „za vodou“, len splnilo nutnú, ale nie postačujúcu podmienku. To znamená, že sme dosiahli stav, že je jasné, pre nás aj pre Európsku úniu, za akých podmienok budeme vstupovať. To znamená, že sme „za vodou“ z hľadiska vyjednávacieho procesu. Ale najväčšia časť práce, to znamená plnenie tých podmienok – aj z tej časti legislatívy, kde sme nežiadali prechodné obdobie, aj z tých prechodných období – stojí pred nami.“		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...