|
|
| |
|
Dnes je sobota, 17. máj 2008 |

|
|
![[domaca politika]](/images/poltitle.gif)
|
30. november 2001
|
Eneko Landaburu: "Problémy s korupciou a ochranou hraníc považujeme za veľmi významné"
|
Milan Žitný
|
Generálny riaditeľ Direktoriátu Európskej komisie pre rozšírenie EÚ Eneko Landaburu dnes v Bratislave na tlačovej konferencii vyslovil rovnaké posolstvá, ako veľvyslanec EÚ na Slovensku Walter Rochel pred dvoma týždňami po zverejnení pravidelnej hodnotiacej správy o kandidatúre SR na členstvo v EÚ. "Slovensko urobilo za posledné tri roky obrovský pokrok v negociáciách s EK, aby sa priblížilo k EÚ a stalo sa jej členom," povedal Landaburu. V súčasnosti je stav plnenia kritérií na takej úrovni, že rozšírenie by sa mohlo týkať až desiatich kandidátskych krajín, pokiaľ úspešne ukončia negociácie v priebehu budúceho roka, a Slovensko je medzi nimi. Medzi najťažšie negociačné kapitoly patria poľnohospodárstvo, financie, či rozpočtové pravidlá. Landaburu zdôraznil, že slovenskej administratíve a ďalším inštitúciám pribudne v budúcom roku náročná práca s implementáciou:
AUDIO: "Ako ďalší bod v budúcom roku chceme načrtnúť a dať najvyššiu prioritu otázke amdinistratívnych kapacít. V našej pravidlnej správe z novembra tohto roku, ktorá je pozitívna pre Vašu krajinu, sme naznačili aj niektoré nedostatky - ktoré majú napokon aj ostatní kandidáti - slabé kapacity pre implementáciu a presadenie aquis communitaire. A ja som si istý a povedal som to aj Vášmu premiérovi a ďalším predstaviteľom, s ktorými som sa včera stretol, že v budúcoročnej správe budeme veľmi dôslední pri hodnotení dosiahnutých výsledkov v tejto oblasti administratívnych kapacít."
Byť členom EÚ nie je formalita, dodal Landaburu. Ako príklad zložitosti procesu uviedol Španielsko, svoju krajinu, ktorej trvali negociácie sedem rokov. "Na ich konci sme však úspešne splnili podmienky vstupu," dodal Landaburu.
Generálny riaditeľ Direktoriátu Európskej komisie pre rozšírenie EÚ sa dotkol aj kauzy bývalého riaditeľa Odboru zahraničnej pomoci na Úrade vlády SR Rolanda Tótha a spravovania tzv. eurofondov, ktorú označil za nešťastný prípad. Podozrenie, že predvstupové fondy sprevádzala korupcia, je tu stále a žiada sa preto zlepšenie ich správy a využívania, hlavne však je potrebné vytvoriť jasné priehľadné mechanizmy ich obsluhy. "Od júla sa dosiahol určitý pokrok v tejto záležitosti," dodal Landaburu. Ťažisko riešenia však podľa neho spočíva v dobrej administratíve a kvalitných ľudských zdrojoch, pretože iba tak sa dá s výhľadom do budúcnosti znižovať nedôvera občanov krajín EÚ, že noví členovia prinesú po rozšírení do únie aj svoje negatívne praktiky.
Jednou z oblastí, o ktorú sa orgány EÚ zaujímajú na Slovensku so zvláštnym zreteľom, je ochrana budúcich vonkajších hraníc EÚ po rozšírení. Na otázku Slobodnej Európy, aký veľký význam prikladá EK ochrane hraníc a problému utečencov z východu, Landaburu uviedol:
AUDIO: "Vaša hranica s Ukrajinou je veľmi dôležitá. Včera som povedal Vášmu ministrovi vnútra, že pre mňa v Španielsku nebude vonkajšou hranicou naša hranica s Francúzskom, ale Vaša hranica s Ukrajinou. Tu máte veľmi veľkú zodpovednosť. (...) Neviem si predstaviť pozitívnu odpoveď našich členských štátov, ba dokonca ani komisie na konci Vášho kandidátskeho obdobia, ak tu nebudú záruky, že budete chrániť túto vonkajšiu hranicu podľa našich noriem a pravidiel. Toto je skutočne veľmi dôležité."
V otázke utečencov únia rozlišuje politických utečencov, ktorí podliehajú inému režimu, než utečenci s ekonomicko sociálnou motiváciou. Slovensko bude musieť na jednej strane uplatňovať podobné normy vo vzťahu k štatútu politického azylu, ako krajiny EÚ, vo vzťahu k ostatným utečencom bude musieť postupovať ako voči nežiaducim osobám a z tohto dôvodu udržiavať na východných hraniciach prísny bezpečnostný režim.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|