|
|
| |
|
Dnes je sobota, 17. máj 2008 |

|
|
![[domaca politika]](/images/poltitle.gif)
|
30. november 2001
|
Kapitola poľnohospodárstva bola a zostáva neuralgickým bodom negociácií
|
Attila Lovász
|
Len naozaj neznalých ľudí mohlo prekvapiť včerajšie vyhlásenie Franza Fischlera, komisára EK pre poľnohospodárstvo o tom, aký malý pokrok urobilo Slovensko v tejto kapitole. Pred niekoľkými týždňami ešte politická reprezentácia jasala nad výročnou správou Európskej únie, preto si asi neprečítala správu v kapitole 7. Tá je veľmi mierne formulovaná, ale diplomatickým jazykom dáva jednoznačne najavo, že dosiahnutý pokrok bol malý a mierny. V deň zverejnenia správy Slobodná Európa upozorňovala na to, že žiadne predčasné radovánky ohľadom druhej najväčšej kapitoly po životnom prostredí nie sú oprávnené.
Fischler na základe slovenských reálií nemohol urobiť nič iné, ako zdvihnúť varovný prst. Slovenským občanom je jasné, že vlastnícke vzťahy k poľnohospodárskej pôde a lesom sú dedičstvom 11 zmien politického režimu a 4 zmien hraníc za jedno storočie. Isté je však aj to, že za 12 rokov sa v transformácii poľnohospodárstva urobilo pramálo. Obrovskou zmenou bol prvý krok - prijatie zákona o pôde, ktorý v tejto oblasti bol aj zákonom reštitučným. Reštitúcie však dodnes nie sú uzavreté a to naporiek tomu, že už vo februári 1992 vypšal prvý zákonný termín na ohlásenie nárokov. Mnohé z parciel vtedy nárokované boli, ale len veľmi pomaly sa dostali na vlastnícke listy a ohľadom sporných otázok ešte vždy trvajú súdne spory. Dva roky prebieha obnovená evidencia parciel - zatiaľ však veľmi pomaly.
Desať rokov transformácie poľnohospodárstva však bolo premrhaných. Novela zákona o pôde v roku 1995 vďaka vtedajšiemu ministrovi Petrovi Bacovi transformačný proces takpovediac zastavila. Až vlani, a to až na poslanecký návrh Petra Tatára sa zrovnoprávnili vlastnícke formy - dovtedy totiž fyzická osoba, podnikajúca v prvovýrobe platila väčšiu daň ako prácnická osoba či družstvo. Zosúladenie slovenského prostredia s Aquis communitaire je pomalé už aj pre neprehľadnosť a neskutočnú komplikovanosť subvenčnej politiky, nie sú jasné jej kritériá, subvencie zaváňajú generovaním korupcie a dalo by sa pokračovať ďalej.
Všetky úrovne agrárnej štátnej správy ale aj samosprávy sa sťažujú na nedostatok financií a na podkapitalizovanie rezortu. Ako si však vysvetlovať podkapitalizačné nálady, keď subvencie dostávajú výrobcovia bez ohľadu na efektivitu, keď dotovaný je prvovýrobca nie prvovýrobok a keď dotované sú ako vstupy tak aj výstupy.
Nie sú dostatočné kontrolné mechanizmy na dotácie a to platí aj pre budúce príspevky z eurofondu SAPARD, ktorého národná agentúra by mala byť akreditovaná už v decembri. Na jednej strane - podobne, ako iné rezorty - aj poľnohospodárstvo trpí nedostatkom financií, na druhej strane sa nimi neskutočným spôsobom mrhá. Koncepcia agrárnej politiky, predložená rezortom pôdohospodárstva sa vo vláde schvaľovala 9 mesiacov - konečná podoba je kompromisom medzi koncepciou a nadržanou dlaňou.
Po týchto skúsenostiach sa nemožno čudovať, ke'd kapitola 7 zostáva neuralgickou. Počítať s tým, že bude uzavretá do polroka 2002 je zatiaľ iba zbožným želaním negociátorov, ako právom predpokladanou udalosťou v rokovaniach.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|