Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 16. máj 2008       6. december 2001 Výroky Klausa sú nešťasne formulované, ale nie sú nelegitímne Mária Hlucháňová Predseda českého parlamentu Václav Klaus sa včera v Bruseli vyslovil proti ďalšej európskej integrácii. Na zasadnutí Európskeho parlamentu povedal, že budúce medzivládne konferencie by mali zastaviť "zakrádavé tiché zjednocovanie kontinentu". Mária Hlucháňová v tejto súvislosti oslovila šéfa predsedu integračného výboru slovenského parlamentu Františka Šebeja s otázkou, ako hodnotí Klausove výroky: AUDIO: "Ja si myslím, že je dosť nešťastné, akým spôsobom to Václav Klaus povedal. Nie som si ale celkom istý, či sa neskrýva aj zrnko pravdy v tom, čo povedal. Keby bol zvolil iný slovník, keby vyslovil istú obavu, že či niektoré zjednocujúce procesy v Európe nejdú jednoducho na úkor istej slobody, istej subsidiarity, na úkor vlastne slobody trhu aj na úkor ľudskej slobody, či nevnášajú do tých centrálnych inštitúcií Európy takým neviditeľným, on to nazval plíživým spôsobom, istú agendu, ktorá akoby oblúkom vracala proste socialistický dirigizmus, paternalizmus, proste vládu byrokracie, keby to vyslovil ako obavu, tak by to bolo možno prijaté trochu ináč. A myslím si, že táto obava je celkom legitímna. Podobne ako obavy, že v rámci toho, čo sa dne volá európska bezpečnostná obranná politika, či niektoré činy alebo istý smer vývoja, či neznamená vlastne eróziu Severoatlantickej aliancie, a neznamená iba vznik istých byrokratických inštitúcií, ktoré nie sú schopné zabezpečiť obranu Európy. A či to neznamená praskanie väzieb medzi Európou a Amerikou, ktoré by bolo na škodu aj Európe aj Amerike, pretože ten svet zjednotenej Európy je spätý pupočnou šnúrou s Amerikou, a bolo by veľmi dobré, keby zostal pohromade." RFE: Slovensko v podstate sa veľmi sústreďuje na vstup do EÚ, akosi menej sa hovorí o veľmi dôležitom kroku, a to je tá reštrukturalizácia celého systému EÚ. A možno to je to podstatné, že do čoho bude Slovensko vstupovať. Prečo si myslíte, že vlastne doteraz nezaznel z tejto krajiny nejaký zásadný postoj k tejto otázke? Naopak, pán Klaus si dovolil povedať svoj názor. Šebej: "No on občas aj zaznie ten postoj, len by som povedal na okraji. Bolo by veľmi užitočné, keby na Slovensku vznikla kvalifikovaná debata o tom, že čo to vlastne EÚ je, a že či má alebo nemá aj vlastnosti, ktoré by sme eventuálne nechceli, aby mala, ktoré by sme chceli zmeniť. Lenže tá budúcnosť európskych inštitúcií je tiež čosi, čo je vecou politického názoru. Proste ľavica a pravica majú aj na európske inštitúcie iný názor, pretože majú iný názor na úlohu centrálnych inšitúcií v štáte vôbec." RFE: Preto sa pýtam, či má Slovensko takýto názor sformulovaný, alebo či má šancu si ho sformulovať? Šebej: "Podľa mňa žiadna krajina nemôže mať na túto vec jednotný názor. Ani my nemôžeme mať jednotný spoločný celoslovenský názor na európske inštitúcie. Je celkom prirodzené, že ľavica bude inklinovať k "socialistickej EÚ", proste s množstvom subcencií a s vysokými daňami a s absolútnou mocou európskej byrokracie a pravica bude chcieť absolútne decentralizovanú a liberalizovanú Európu." RFE: Na druhej strane je takisto čerstvý názor maďarského predstaviteľa, ktorý sa zasa v Luxemburgu vyslovil za to, že v rámci integrácie do EÚ nemieni Maďarsko čakať na ďalších svojich partnerov, susedov, aby spolu vstúpili do EÚ. Toto sú vlastne veľmi zásadné vyjadrenia, ktoré odzneli z úst predstaviteľov kandidátskych krajín. Nemôžu takéto nečakané postoje ohrozovať integračný proces, prespektíve program, ktorý si Brusel v tomto smere stanovil? Šebej: "Myslím si, že nemôžu. Je to nepríjemné, znie to priam sebecky a nepriateľsky. Ja si živo spomínam, že som podobné veci počul pred dvomi od Poliakov, počul som to i od Čechov. Netaja sa tým ani pri vzájomných stretnutiach. Ktokoľvek je vpredu, obáva sa, že tí ostatní by mohli pôsobiť ako bremeno a spomaliť ho. Bolo to od Viktora Orbána celkom európske, lebo celá Európa má túto nectnosť, že občas vyplávu na povrch národné a iné egoizmy na úkor spoločného záujmu. Ja by som to nedramatizoval. Samotný proces rozširovania podľa mňa takéto vyjadrenia neopvlyvnia. Oni len vzbudia určité nálady v iných krajinách, ktorých sa to eventuálne týka. Skôr mám pocit, že sú to vyhlásenia, ktoré smerujú k vlastným voličom, k snahe sa prezentovať pred vlastnými voličmi ako bojovník za ich výhody a ich práva. Ale hovorím, nedramatizoval by som to."		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...