Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 16. máj 2008       7. december 2001 Klausove výroky slovenskí politici prechádzajú mlčaním Mária Hlucháňová Výroky, ktoré v strede týždňa vyslovil predseda českého parlamentu Václav Klaus v Bruseli, veľmi jednoznačne odsúdila nielen česká politická scéna, ale aj veľká časť zahraničných politikov. Priamo na stretnutí šéfov parlamentov kandidátskych krajín s predsedníčkou Európskeho parlamentu Nicole Fontainovou bol aj predstaviteľ NR SR Jozef Migaš, avšak médiá necitujú v tejto súvislosti žiaden jeho komentár. Je to škoda, lebo problém, na ktorý upozornil Klaus, v podstate existuje aj na Slovensku, len sa o ňom nehovorí, respektíve zatiaľ nemá kto o ňom hovoriť, alebo možno nechce hovoriť. Najskôr zdôraznime, že Václav Klaus je dlhodobo známy svojimi kritickými názormi na vnútorné fungovanie únie, za ktorým vidí snahu presadiť predovšetkým sociálnodemokratický pohľad na novú Európu. V Bruseli na najvyššom fóre však svoje obavy vyslovil nečakane ostro, a treba povedať, že aj dosť nešikovne. Problém, na ktorý upozornil, má však jasné súradnice. Riadenie zjednotenej Európy z jedného nadnárodného centra označuje za nebezpečenstvo pre zachovanie liberálnodemokratickej spoločnosti. Klaus sa jednoducho obáva, že Európu tentoraz zjednoducujú sociálnodemokratické sily a osobnosti, a tie by mohli kontinent vrátiť do lona akéhosi „kolektivizmu s ľudskou tvárou“. Výstižne jeho obavy analyzoval pre našu rozhlasovú stanicu včera predseda slovenského integračného výboru František Šebej: AUDIO: „Keby bol zvolil iný slovník, keby vyslovil istú obavu, že či niektoré zjednocujúce procesy v Európe nejdú na úkor istej slobody, istej subsidiarity, na úkor vlastnej slobody trhu, a aj na úkor ľudskej slobody, či nevnášajú do tých centrálnych inštitúcií Európy takým neviditeľným, on to nazval plíživým spôsobom, istú agendu, ktorá akoby oblúkom vracala socialistický dirigizmus, paternalizmus, prosto vládu byrokracie, keby to vyslovil ako obavu, tak by to bolo prijaté trochu ináč. A myslím si, že táto obava je celkom legitímna.“ Šebejovo konštatovanie o legitímnosti Klausových obáv z bruselského centralizmu je vskutku ojedinelé. Podobne ako v Česku aj na Slovensku, prevláda téma takmer „bezhraničnej“ a čo najrýchlejšej integrácie. Akékoľvek rozumné pozastavenie sa a porozmýšľanie nad tým, do akej zjednotenej Európy chce vlastne Slovensko vkročiť, by sa pravdepodobne aj na slovenskej politickej scéne trestalo rovnako jednoznačne ako u českých susedov, ak nie ešte ostrejšie. Pred verejnosťou sa zvýrazňuje dátum vstupu do EÚ, prípadne počet uzatvorených kapitol, ale mechanizmus bruselského vládnutia zostáva zatiaľ neodkliatou trinástou komnatou. Logicky túto tému by mali otvoriť politici. Prečo tak doteraz neurobili, môže mať viacero dôvodov. Buď je to prirodzená obava z toho, že by zahltili občanov až príliš európskou problematikou (čo by bolo asi najskôr ospravedlniteľné), alebo veci nerozumejú sami, a tak ju radšej neotvárajú (to by vzhľadom na mentálnu výbavu časti slovenského politického spektra bolo aj celkom čestné). Žiaľ, najreálnejšia bude asi tretia alternatíva. A síce, že niektorí politici na Slovensku dobre vedia, že rozhodovanie o nových bruselských mechanizmoch vládnutia majú teraz v rukách sociálnodemokraticky, čiže ľavicovo orientované sily. Preto je naivné očakávať tak od Jozefa Migaša, Petra Weissa či Márie Kadlečíkovej, že by s Klausovými obavami začali nejako verejne polemizovať. Vyvolali by tak celospoločenskú politickú diskusiu, ktorej sa vyhýbajú, lebo by prirodznene vyústila do stretu pravice a ľavice, čo by ľavica nemusela smerom k verejnej mienke zvládnuť. Je skôr prekvapujúce a šokujúce mlčanie pravicovej časti slovenského politického spektra. Práve táto skupina deklaruje, že je vyznávačom slobodného trhu, slobodného podnikania, čo najširšieho spektra kultúrnych prejavov a podobne. Zatiaľ však tieto deklarácie majú skôr deklaratórny charakter, a končia sa pred bránami Európskej komisie. O dva týždne sa začne summit EÚ v Laekene. Na ňom dostane mandát tzv. konvent, ktorý už od marca budúceho roku bude pripravovať novú tvár centrálnych orgánov Európy. Na konvente budú zastúpené aj kandidátske krajiny, hoci bez práva hlasovať. Brusel však deklaruje, že budú „aktívnymi účastníkmi“ rokovaní. Čo to bude znamenať v praxi, ešte nie je jasné. Tento týždeň padlo rozhodnutie o tom, že každá krajina, teda aj Slovensko, bude mať v konvente rovnaké zastúpenie, a to dvoch poslancov a jedného člena vlády. Politická garnitúra v Bratislave má teda len niekoľko dní na to, aby spomínaní traja vyslaní politici reprezentovali také stanoviská, ktoré možno doteraz z malej krajiny pod Tatrami nezazneli. A o ktorých je ešte pred prípadným vstupom do únie v roku 2004 najvyšší čas diskutovať.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...