|
|
| |
|
Dnes je sobota, 17. máj 2008 |

|
|
![[domaca politika]](/images/poltitle.gif)
|
8. december 2001
|
Mám dôvod si myslieť
|
Marián Leško
|
Zdalo sa, že medzi predsedami Smeru a SDĽ budú rovnaké vzťahy ako medzi predsedami riadnej a pravej SNS, či šéfmi KDH a SDKÚ. Že si v súťaži o rovnakého voliča pôjdu takpovediac po krku. Pavel Koncoš zásadne hovoril o bývalom kolegovi a váženom predsedovi iba ako o „Robertkovi“, a na otázku, prečo používa práve také označenie, odpovedal, že na ňom nevidí nič zlé, lebo keď bol malý, aj jemu hovorili Paľko, a keď vyrástol, vravia mu Paľo. Róbert Fico srdečne zablahoželal novému predsedovi SDĽ k zvoleniu, ale jedným dychom dodal, že „zvolením Pavla Koncoša sa nič nemení na charaktere SDĽ, pre ktorý sú príznačné korupčné kauzy a privatizačné vládnutie aj za cenu straty vlastnej ľavicovej tváre“. Po štvrtkovom stretnutí sa vzťahy oboch predsedov zázračne rýchlo zlepšili. Zhodli sa nielen v tom, že v druhom kole regionálnych volieb podporia rýdzo slovenských kandidátov, ale hneď si aj sľúbili, že v budúcnosti budú vo vzájomných vzťahoch dodržiavať „základné pravidlá slušnosti a normálneho správania sa“. Ak si dvaja slovenskí politici navzájom sľúbia niečo také výnimočné, určite ich niečo výnimočné spája. Mám dôvod si myslieť, že ich spája rovnaký záujem – zabrániť privatizácii Slovenského plynárenského priemyslu.
Predseda strany Smer sa ako politik mimoriadne angažoval predovšetkým v dvoch záležitostiach – pri dostavbe 3. a 4. bloku jadrovej elektrárne v Mochovciach a v privatizácii SPP. Jeho odhodlanie zastaviť predaj 49 percent akcií plynárenského podniku ho doviedlo až k výrokom, že Smer – ak sa dostane do ďalšej vlády – bude revidovať privatizačné rozhodnutie dnešného kabinetu. Po ostrých domácich a zahraničných reakciách svoj radikalizmus zmiernil. Teraz iba hovorí, že „Smer považuje SPP za nedotknuteľný národný záujem Slovenskej republiky“, a preto urobí všetko, čo je v jeho silách, aby privatizáciu prekazil. Po nástupe Pavla Koncoša do čela SDĽ svitla opozícii nová nádej, že sa to môže podariť a k žiadnej privatizácii SPP nedôjde, aj keď už od augusta beží medzinárodný tender, uchádzači urobili v podniku hĺbkový audit a pripravujú si svoje záväzné ponuky. SDĽ totiž znovu predviedla jeden zo svojich politických salto mortale.
Dva týždne po oficiálnom vyhlásení tendra na predaj 49 percent akcií SPP, prišli páni Magvaši, Andrassy a Ondruš s návrhom, aby sa sprivatizoval len 24-percentný balík akcií a zvyšok sa použil na podielové listy, z ktorých by sa financovala dôchodková reforma. Pre svoj návrh sa pokúsili získať aj podporu Republikového výboru SDĽ. Pred zjazdom sa im to však nepodarilo, lebo väčšina členov výboru si uvedomovala, že strana, ktorá mení názor na privatizáciu SPP, mení aj politický tábor: Z vládnej koalície prechádza k opozícii. Kým bol Migaš predsedom, SDĽ sa s Magvašiho návrhom nestotožnila. Nový predseda Koncoš si bez váhania projekt kolegu Magvašiho osvojil. Šéf strany po stretnutí s Ficom netajil svoje presvedčenie, že republikový výbor tentoraz návrh podporí. Keby ho Koncoš a spol. v koalícii naozaj presadzovali, mohol by z toho vzísť konflikt, ktorý má tri možné scenáre.
Scenár prvý – SDĽ bude žiadať, aby vláda prehodnotila či zastavila privatizáciu SPP, ale svoju požiadavku vo vhodnom čase a pri vhodnej príležitosti „skapitalizuje“. Vymení ju za ústupok koalície v nejakej inej záležitosti. Scenár druhý – SDĽ sa bude na zastavení privatizácie profilovať. Keďže tender bol právoplatne vyhlásený a vláda môže prijať rozhodnutie o predaji 49-percentného podielu aj bez ministrov SDĽ, strana pána Koncoša – aby predaju zabránila – spôsobí pád Dzurindovej vlády. Scenár tretí. Práve preto, aby nepadla, vláda nechá padnúť privatizáciu SPP. Kabinet stratí v zahraničí tvár i prestíž a do konca jeho funkčného obdobia pôjde už iba o to, aby vydržal do konca funkčného obdobia. Keby bol predsedom SDĽ Migaš, veľmi pravdepodobný by bol scenár číslo jeden. Keďže je predsedom Koncoš, pravdepodobnejšie sú zvyšné dva...
Po personálnej výmene na čele SDĽ sa predsedu HZDS jeho redaktori spýtali, či zmena môže zlepšiť povolebnú spoluprácu oboch strán. Šéf hnutia odpovedal, že jedna osoba toho veľa nezmení a že skutočná zmena nastane „až potom, keď celkové smerovanie vedenia bude radikálne“. Vedenie SDĽ, presadzujúce Magvašiho návrh, bude radikálne. Jeho celkové smerovanie z neho urobí partnera HZDS. Otázka znie, či toto smerovanie urobí z SDĽ aj parlamentnú stranu.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|