Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       10. december 2001 Ekonomickí ministri chcú limitovať štátne garancie a nesúhlasia ani s navýšením rozpočtu poľnohospodárov Attila Lovász Porada ekonomických ministrov znovu vrátila ministerstvu financií návrh zákona o štátnom dlhu a vládnych garanciách. Tento zákon by mal urobiť poriadok v dlhovej službe štátu a najmä vo vládnych garanciách na úvery. Vládne garancie slúžili neraz v minulosti ako skrytá dotácia podnikateľským subjektom a najmä štátnym podnikom, pri nesplácaní úveru totiž začal splácať úver štát. Na poskytnutie vládnych garancií neexistovali zákonné pravidlá a vládou stanovené pravidlá nie sú dostatočne kontrolovateľné verejnosťou. Takýto návrh zákona teda prichádza logicky, ak už nie neskoro. Porada ekonomických ministrov ho napriek naliehavosti neschválila a vrátila na dopracovanie. O dôvodoch hovorí ekonomický vicepremiér Ivan Mikloš. AUDIO: „Ten návrh zákona je zatiaľ málo prísny, nie dostatočným spôsobom obmedzuje možnosti poskytovania štátnych záruk.“ Mikloš nám nevedel potvrdiť práve aktuálny stav štátnych záruk, ten sa však v tomto roku pohybuje rádovo okolo 50 miliárd korún. A to je viac než 25 percent peňazí, ktoré bude mať vláda na budúci rok k dispozícii v rozpočte. Preto Slobodná Európa položila Miklošovi otázku, aké prísne obmedzenia má obsahovať návrh nového zákona. AUDIO: „Tak ako to je navrhované, je to, aby sa nezvýšil objem úverov. Ten návrh, ktorý som predložil ja, smeruje k tomu, aby sa znižoval.. Záruky sú poskytované v súčasnosti na revolvovanie splatných štátnych záruk. Objem nových záruk má byť v sume splatnej istiny úverov so štátnou zárukou na daný rok. Splatná istina sa môže znížiť splatením časti starého štátneho dlhu, a tak sa vytvára priestor pre nové záruky. Mikloš navrhuje, aby sa od celkového objemu odpočítala už splatená istina. Jednoduchšie povedané, objem nových možných záruk sa týmto návrhom znižuje, čím sa o niečo lepšie strážia peniaze daňových poplatníkov. O peniaze daňových poplatníkov ide aj v prípade rozpočtu rezortu pôdohospodárstva, presnejšie do podkapitoly na dotáciu poľnohospodárskej prvovýroby. Budúcoročný štátny rozpočet predpokladá na tieto účely 8,7 miliardy korún, čo minister Pavel Koncoš považuje za málo aj v súvislosti so zrušením štátnych fondov. Preto Koncoš predstúpil pred poradu ekonomických ministrov s novým návrhom. Hovorí opäť vicepremiér Ivan Mikloš. AUDIO: „Tento materiál navrhoval valorizáciu dotácií do poľnohospodárstva o infláciu. Porada ekonomických ministrov neodporúča takýto návrh schváliť, pretože by bol nerealizovateľným precedensom. (Koncoš) argumentoval tým, že v zákone o poľnohospodárstve je paragraf, ktorý predpisuje valorizáciu o infláciu.“ Ako uviedol Mikloš, podobnú žiadosť formulovali v tomto roku v rezorte zdravotníctva a ani ekonomickí ministri, ani vláda sa s ním nestotožnili. Ak sa takáto pasáž nachádza v zákone o poľnohospodárstve a odporuje iným zákonom, je vecou legislatívcov, aby dve právne normy neboli v rozpore. Že v rozpore sú, tvrdí aj rezort financií. AUDIO: „My sme sa nevyjadrovali k legislatívnej stránke, aj keď štátny tajomník MF SR argumentoval tým, že by to bolo v rozpore so zákonom o rozpočtových pravidlách.“ Poľnohospodárske dotácie a dotácie do podnikateľskej sféry vôbec sú samostatnou a vyčerpávajúcou témou. Nezabúdajme na to, že poľnohospodárska koncepcia na roky 2001-2006 predpokladá zdroje do prvovýroby zo štátnej pokladne asi na úrovni 70 miliárd korún, čo vláda vzala v auguste na vedomie ako informatívny materiál, nie však ako záväzok voči rezortu. Pritom sa napriek sľubom Dzurindovej administratívy – a to najmä pre pasivitu ministerstva pôdohospodárstva – v základe vôbec nezmenili pravidlá dotácií. Tie sú naďalej kombináciou dotácií prvovýrobcu ako podnikateľa a dotácií na vstupy k pestovaniu či chovu takmer všetkých komodít. Nedotuje sa teda výrobok, ale výrobca, čo je nemysliteľné aj v štedro dotujúcej Európskej únii. Presne to bol jeden z argumentov Franza Fischlera, komisára EK pre poľnohospodárstvo, ktorý pred týždňom upozorňoval na problémy s uzavretím kapitoly č.7 v prístupových rokovaniach Slovenska. Porada ekonomických ministrov sa teda nestotožnila s dvoma návrhmi, z ktorých jeden nebol dostatočne pripravený a druhý bol doslova ekonomicky neprijateľný. Dodajme, že až do schválenia zákonnej úpravy vládnych záruk je táto otázka málo ošetrená a čo sa poľnohospodárov týka, na priame dotácie majú vyčlenené prostriedky vo výške 8,7 miliárd korún, ktorých prerozdeľovanie zostáva neprehľadné a v mnohých prípadoch generujúce korupciu. Ak sa v týchto otázkach aj niečo deje, deje sa to pomaly a pritom sa beztrestne míňajú peniaze daňových poplatníkov, častokrát na pochybné projekty a nešikovné podnikateľské zámery.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...