Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       12. december 2001 Odborári pracujú na zmene vlády Boris Koreň Odborári prerušili a potom znova nadviazali dialóg s vládou, prezident odborovej ústredne Ivan Saktor pred zjazdom SDĽ otvorene podporoval kandidatúru Pavla Koncoša, na február a máj budúceho roka odbory ohlásili ďalšie protestné akcie smerované proti vláde Mikuláša Dzurindu - to je len stručný výpočet aktivít slovenských odborárov, v ktorých sa snažia zamiešať politické karty pred budúcoročnými parlamentnými voľbami. Konfederácia odborových zväzov prešla od parlamentných volieb v roku 1998 rozporuplným vývojom. Práve ona totiž v niekoľkomesačnej kampani pred voľbami všetkými jej dostupnými prostriedkami agitovala za uskutočnenie zmeny politickej situácie, po troch rokoch sa však dostala do pozície najhlasnejších a najnekompromisnejších kritikov vlády, ktorej sama pomáhala k moci. Zmena jej správania má predovšetkým svoje vnútorné príčiny, súvisiace s aktuálnou situáciou v odboroch. Najpodstatnejšou z nich je reálna nespokojnosť jej členov s vývojom sociálnej situácie. Podľa prieskumov je veľká časť obyvateľstva, a teda aj členov odborových organizácií, nespokojná s vládou Mikuláša Dzurindu, pretože v uplynulých troch rokoch nedokázala naplniť jej očakávania súvisiace s rastom životnej úrovne, do veľkej miery však ani ich očakávania inej, slušnejšej a poctivejšej politiky. Ak sa teda chcú predsedovia jednotlivých zväzov a bossovia odborovej ústredne udržať na svojich stoličkách, musia na vládu poriadne “ceriť zuby”, pretože práve toto od nich očakáva väčšina členov odborových organizácií. Druhou podstatnou príčinou, ktorá odborárov priviedla do radov kritikov Dzurindovej vlády, je postupná a zatiaľ nezadržiteľná strata doterajších pozícií odborových zväzov v podnikoch. Aj preto silnie tlak a kritika vlády, silné odbory v podnikoch si totiž dokážu presadiť svoje požiadavky priamo v rokovaní so zamestnávateľmi a majiteľmi, čo im, ostatne, umožňuje aj na Slovensku platný pomerne liberálny zákon o kolektívnom vyjednávaní. Slabé a neakcieschopné odbory však nie sú pre zamestnávateľov príliš veľkým nebezpečenstvom. Preto si musia hľadať parketu, na ktorej sa dokážu ľahšie presadiť - kritizovať vládu a organizovať protivládne pochody, mítingy a demonštrácie je totiž jednoduchšie a mediálne účinnejšie, ako organizovať a v prípade potreby aj nátlakovými akciami podporovať zložité kolektívne vyjednávanie na úrovni podniku alebo odvetvia. Slobodná Európa sa v marci tohto roka spýtala viceprezidenta Konfederácie odborových zväzov Eugena Škultétyho, či je v záujme odborárov, aby došlo k zmene politickej situácie, teda aby vznikla vláda, zložená z iných politických subjektov, ako vláda Mikuláša Dzurindu. Škultéty odpovedal jednoznačne: AUDIO: "Tak sa to dá charakterizovať, že skutočne sme dospeli k tomu, že je potrebná zmena. Že to, čo sa sľubovalo v roku 1998, dnes nie je pravdou. My nehovoríme, k akej zmene, alebo aké zloženie by malo nastať. Ale skutočne hovoríme, že je potrebná zmena, pretože tento spôsob vládnutia, toto plnenie tých záväzkov, ktoré sa voči odborom uplatňuje, nie je to, čo bolo sľubované v roku 1998." Hoci Škultéty odmietol jednoznačne definovať, aké zloženie budúcej vlády by slovenským odborárom vyhovovalo, ich konkrétne kroky to však naznačujú. Od jari tohto roka totiž existuje dohoda o spolupráci a dokonca o konzultáciách predvolebného programu s Hnutím za demokratické Slovensko. Sympatie k hnutiu sú pomerne silné aj medzi predsedami odborových zväzov a samozrejme aj v ich členskej základni. Líder odborovej ústredne Ivan Saktor zasa pred zjazdom SDĽ otvorene podporil kandidáta na predsedu Pavla Koncoša, čím sa konfederácia priamo snažila ovplyvniť rozhodovanie v rámci tejto politickej strany. Je to nielen v príkrom rozpore s jej častým deklarovaním nadstraníckosti, ale poukazuje to aj na stratu súdnosti odborových bossov, ktorí veria, že práve Koncoš bude zárukou posilnenia pozícií SDĽ medzi voličmi. S približovaním sa času parlamentných volieb bude stále jasnejšie, akú vládu si odborári želajú. Už dnes je však isté, že sa chcú znova priamo zapojiť do politického boja, tentoraz v neprospech vlády Mikuláša Dzurindu. Hoci slovenskí odborári nie sú, na šťastie každej vlády, natoľko akcieschopní, aby boli schopní organizovať napríklad dlhodobé masové protestné akcie a štrajky a ich vplyv na voličov je obmedzený, aj oni môžu nie nepodstatnou mierou prispieť k prehlbovaniu rozčarovanosti a "blbej nálady" slovenského voliča.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...