Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       13. december 2001 Vláda berie svoje informačné povinnosti voči médiám na ľahkú váhu Jana Pankovčínová Kabinet premiéra Mikuláša Dzurindu mal na svojom dnešnom rokovaní v programe 49 bodov. Viacero z nich napokon stiahol, viacero schválil či už s pripomienkami, alebo bez nich. O konkrétnych výsledkoch vláda zvyčajne prostredníctvom vybraných ministrov informuje médiá. V posledných mesiacoch sa však stáva takmer pravidlom, že tlačové besedy vláda posúva k obedňajším termínom, keď médiá nemajú k dispozícii ani len písomné komuniké o tom, ktoré body vláda už stihla schváliť, dodatočne zaradiť, či aké mala výhrady k predloženým materiálom. Nebolo tomu inak ani dnes - namiesto plánovaného brífingu o jednej popoludní tlačový odbor informoval, že tlačovku presúva o hodinu skôr - teda presne napoludnie. A ako sa už pomaly stalo zvykom, médiá do poslednej chvíle presne nevedeli, o čom a ktorý minister bude informovať. Niet divu, že profesionálna príprava novinárov sa tak zužuje na takpovediac stenografické záznamy, ak si nestihnú z internetu naštudovať všetky materiály zverejnené deň pred rokovaním vlády. Inými slovami, médiá na tlačovkách častokrát „varia z vody“. Dnešný brífing bol práve z tohto druhu informačnej politiky vlády. Trval ani nie päť minút, z ktorých viac ako tri tvoril predslov ministra obrany Jozefa Stanka k schválenej novele o vojenskej službe. Otázka nezaznela ani jedna a pritom by bolo o čom, avšak k iným témam. Práve na tie čakali novinári, ubezpečení pracovníkmi tlačového odboru, že ich prídu informovať ministri Stank a Harna a štátny tajomník ministerstva financií Podstránsky. Žiaľ, dočkali sa len spomínaného ministra obrany, ktorý pár vetami charakterizoval novelu zákona. Tá z hľadiska novinárskych záujmov - bez znižovania jej významnosti - ale dnes rozhodne nebola očakávanou správou dňa. Otázok by preto pri kvalitnejšom obsadení brífingu mohlo byť neúrekom. Už len pri internetovom listovaní programu vlády je zrejmé, že sa zaoberala zaujímavými materiálmi, z nich bolo jedenásť tajných. Viacero odôvodnene, niektoré však vyvolávajú otázniky. K tomu sa ešte dostaneme, dodajme však, že vláda, ktorá len včera schválila konkrétne kroky na urýchlenie integračného procesu, dnes prerokovala aj materiál, ktorý má stransparentniť pravidlá zaobchádzania s eurofondami. Je záhadou, prečo nemala záujem o tomto chvályhodnom kroku podrobne informovať. Členovia vlády totiž nerokovali do večera, ale len do obeda a hoci môžu namietať, že sú stále pracovne zaneprázdnení, pätnásť či dvadsať minút pre médiá sa pri dobrej vôli vyčleniť dá. Čo však zrejme viacerým chýba, je práve dobrá vôľa a ochota strpieť novinárske otázky. Zaujímavosťou je, že vláda rokuje o množstve utajených materiálov. Často ale ide o body, ktoré hovoria o verejných činiteľoch a inštitúciách, financovaných daňovými poplatníkmi. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám ukazuje aj svoju odvrátenú tvár, ktorú zrejme môžu narušiť už len konkrétne súdne žaloby o odtajnenie veci. Možno si položiť otázku, aký význam má utajovať, že vláda dnes odvolala štátneho tajomníka na ministerstve výstavby - je ním nominant SDĽ Roman Šipoš - keď sa verejnosť pri tomto bode nemôže dočítať ani meno, a už vôbec nie dôvody odvolania. Alebo prečo má pred verejnosťou zostať utajené rokovanie štátneho tajomníka Podstránskeho s ruskými partnermi o riešení problému deblokácií ruského dlhu voči Slovensku? Vláda tak vytvára zbytočný priestor pre špekulácie. Rovnako je podivuhodné, že vláda dnes utajila, koho vymenovala do funkcie podpredsedu Poštového úradu. Nehovoriac o tom, že opäť odmieta zverejniť, aké odmeny schválila vedúcim predstaviteľom štátnej správy a vládnych inštitúcií. Vláda sa stroho odvoláva na ochranu ich osobných údajov, lenže ide o verejné funkcie, financované daňovými poplatníkmi. Je logické, keď kabinet zákon využije na utajenie materiálov s obchodným či bezpečnsotným charakterom, ako je to so správou o rozvoji technologickej infraštruktúry tajnej služby. Ale logiku je len veľmi ťažké nájsť v tom, keď vláda pred médiami utajuje, komu navrhuje udeliť štátne vyznamenania. Je to absurdné, pretože osobnosti, ktoré vyznamenania z rúk prezidenta na návrh vlády dostanú, si právom zasluhujú úctu svojich spoluobčanov. Zdá sa, vláda svoje povinnosti k médiám berie príliš na ľahkú váhu. Bolo by zjednodušením viniť za neprítomnosť ministrov na tlačovkách len tlačový odbor, ak ministri prísť odmietajú a potom sa nielen oni, ale politici vôbec sťažujú, že ich novinári obťažujú na chodbách, či - nech mi to poslucháči prepáčia - pred toaletami.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...