Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       13. december 2001 S Armádou SR možno uzavrieť trojročný alebo šesťročný pracovný kontrakt Marián Bednár Prechod na postupnú plnú profesionalizáciu armády, tak ako o ňom hovorí koncept reformy ozbrojených síl Model 2010, sa stal častým terčom kritiky opozície. Bývalý minister obrany Imrich Andrejčák vyslovil v rozprave parlamentu o vojenskej stratégii dokonca obavy, že proces profesionalizácie armády ohrozuje bezpečnosť krajiny. Obvinil vedenie rezortu, že presadzuje víziu, ktorá je odtrhnutá od reálneho života. V kontexte vyslovených slov jedného z bezpečnostných expertov opozície je zaujímavé sledovať, ako je pripravený na konfrontáciu s realitou samotný rezort. Treba povedať, že príprava na tento proces sa uskutočňuje vo viacerých rovinách. Prvá sa sa týka prieskumu pracovného trhu, kde sa uskutočnilo niekoľko výskumov zisťujúcich záujem pracovať v Armáde SR. Táto séria výskumov, v ktorých respondenti boli reprezentantmi celej populácie vo veku od 18 do 30 rokov, vojaci základnej služby, ako aj nezamestnaní muži po základnej vojenskej službe so stredným vzdelaním, priniesla niekoľko zaujímavých poznatkov. Podľa výsledkov zistení nevylúčilo záujem o pracovať v Armáde SR 23 percent ľudi vo veku do 30 rokov. Čo sa týka vojakov základnej vojenskej služby, v roku 2001 prejavilo zo 482 oslovených záujem o prácu v armáde 7,3 percenta. Celkovo 15,6 percetna vojakov základnej služby nevylúčilo záujem o službu v armáde na pozícii profesionálny dôstojník. Z poznatkov, získaných na základe výskumu, uskutočneného s okresnými úradmi práce v regiónoch s vysokou mierou nezamestnanosti a s väčšou koncentráciou vojenských posádok, ďalej vyplýva, že záujem zamestnať sa v armáde má len 19 percent nezamestnaných. Podrobnejšia analýza údajov dokonca ukázala, že neexistuje priamy vzťah medzi mierou nezamestnanosti v regiónoch a záujmom služiť profesionálne v armáde. Stačí spomenúť okres Rimavská Sobota, kde je miera nezamestnanosti až 35 percent, ale záujem získať prácu v ozbrojených silách je len štvorpercentný. Z tohto dôvodu Ministerstvo obrany pripravuje novelizáciu zákonov, ktoré by mali vojenskú službu zatraktívniť. Predpokladá sa, že záujemca bude mať možnosť podpísať trojročný alebo šesťročný kontrakt, pričom môže získať v druhom roku pôsobenia náborový príspevok vo výške 30 až 40 tisíc. U vyskoškoláka pôjde o sumu až vo výške 120 000 korún. Ak sa rozhodne pokračovať ďalej, podpíše kontrakt na 15 rokov. V uvedených novelách, týkajúcich sa vojenskej služby, sa počíta s celým radom výhod od platenia bytného vo výške 1,5 násobku minimálnej mzdy, až po výšku odmien pre nižšie dôstojnícke kádre. Podľa náčelníka štábu personálneho manažmentu Generálneho štábu ASR Františka Butka v otázke náboru nie je zatiaľ situácia kritická: AUDIO: „Pri realizácii profesionalizácie armády sa stretávame zo značnými problémami. Napriek tomu sme ku dňu 7. decembra v tomto roku prijali 1075 poddôstojníkov a dnešný deň je to už takmer 1100 poddôstojníkov, čo je plnenie v súčasnej dobe na 70 percent. Vojaci základnej služby tvoria 23 percent - do roku 2006 je náš cieľ a plán nahradiť týchto vojakov základnej služby profesionálnymi poddôstojníkmi a vojakmi, ktorí budú tvoriť 60 percent v celkovej štruktúre personálnu časť Armády SR. V budúcom roku by sme chceli znížiť počet základných vojakov na 10 527 a naopak zvýšiť počet profesionálnych vojakov a pôddostojníkov o 6 431.“ K tomu by mali poslúžiť náborové strediská, ktorých bude osem - po jednom v každom kraji. Náčelník personálneho manažmentu Butko je presvedčený, že vstup do NATO zvýši záujem o uzavretie pracovných kontraktov s Armádou SR: AUDIO: „Samozrejme, ak by sme sa stali členmi Aliancie, tak by sa tá atraktivita zvýšila, samozrejme tam sa zvýši možnosť kariérneho rastu, možnosť rastu v zahraničí.“ Čo sa týka jazykovej vybavenosti príslušníkov Armády SR, generál Butko uviedol, že bežnú komunikáciu zvládne 3000 vojakov. Komunikáciu v špecializovanom odbore zvládne asi 200 ľudí.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...