Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 16. máj 2008       17. december 2001 Zabudnuté privatizačné kauzy: Cementárne Ladce Attila Lovász Privatizácia Cementární Ladce a.s. sa dostala do stredobodu slovenskej verejnosti v období, keď investor – nemecká firma Berger – začala skupovať akcie drobných akcionárov, zamestnancov, a keď niektorí neboli ochotní svoje akcie predať, dostali sa na listinu prepúšťaných. Najväčšie problémy s cementárňami však sú ukryté niekde inde. Považské cementárne Ladce a.s. (PCLA) je jednou zo siedmich odštátnených cementární na Slovensku. Mnohé slovenské cementárne nevydržali boj s konkurenciou a pre nerentabilnosť výroby nakoniec zavreli. Ladce – vďaka veľmi kvalitnej surovine, dobrým technológiam a aj dobrej polohe – zostali na nohách a aj v období čiastočného útlmu stavebníctva na Slovensku sa vedeli udržať na nohách. Trhovo sú orientované na stredoeurópske krajiny. Privatizačná história cementární už ale nie je príbeh o úspechu. Prvým krokom bolo rozhodnutie rezortu privatizácie ešte za Moravčíkovej vlády – rezort rozhodol o predaji vo forme verejnej súťaže. Tá aj prebehla, výsledok vzala vláda na vedomie na svojom poslednom zasadnutí. Pokračovanie príbehu počas tretej Mečiarovej vlády je už slovenskému poslucháčovi známe – predchádzala mu však jedna vec, ktorá sa na verejnosti nepretriasla – a to je scenár privatizácie, pripravenej vtedajším manažmentom PCLA. Tento scenár obsahoval spoločný postup manažmentu PCLA a nemeckého uchádzača Berger Holding. Pretože už v tom čase boli známe priority nastupujúcej Mečiarovej garnitúry, manažment PCLA navrhol, aby vznikla s.r.o. Portlandcement ako slovenská obchodná spoločnosť. Tá mala privatizovať časť cementární a prostriedky na to mala získať úverom, ktorý však vybavil nemecký záujemca. Manažment PCLA tiež začal rokovania s odborármi, ktorí toho času vyjadrili nesúhlas s privatizáciou zahraničným subjektom. Zaujímavosťou tohto scenára je– a to už v auguste roku 1994 - presné stanovenie postupu predaja akcií firme Berger Holding. Pokračovanie je známe už podľa scenára novembrovej noci Mečiarovho tretieho vládnutia. V júni 1995 vláda rozhodla o zrušení rozhodnutia o privatizácii. Následne vtedajší minister pre správu a privatizáciu národneho majetku Peter Bisák za Ľuptákovo ZRS vydal pokyny k spôsobu privatizácie. Fond národneho majetku mohol slobodne rozhodovať o privatizácii, viazal ho len rezortom predpísaný spôsob a podiel ponúkaných akcií. Bisák určil, že predať sa má len 46 percent cementární. Fond sa však nedržal politického rozhodnutia a v októbri rozhodol o predaji až 58 percent akcií slovenskému subjektu Portlandcement, ktorý bol vtedy už akciovou spoločnosťou. V decembri nakoniec Portlandcement podpísal privatizačnú zmluvu s FNM. O rok neskôr ten istý Portlandcement dostal od FNM ďalších desať percent akcií PCLA. Päť percent akcií získala obec Ladce – za zmienku však stojí, že Portlandcement si zmluvne u obce zabezpečil predkupné právo. Spolu teda Portlandcement kontroloval už 73 percent akcií. Natíska sa aj otázka, čo to Portlandcement stálo. Akciovka zaplatila za 58 percent akcií lukratívneho (a aj podľa Mečiarovej vlády strategického) podniku 220 miliónov korún. Vo verejnej súťaži v roku 1994 však akceptovateľné ponuky boli vo výške presahujúcej 400 miliónov korún a obsahovali záväzok investovať vo výške 600-700 miliónov. Ale ani tých 220 miliónov nebolo treba zaplatiť, Portlandcement zaplatil len 114 miliónov korún, zostatok mal byť preinvestovaný. Ešte nižšia bola cena 10 percent akcií v roku 1996 – bolo to 15 miliónov a aj to zaplatil Portlandcement v dlhopisoch FNM v nominálnej hodnote. Spolu teda Portlandcement zaplatil za 68 percent akcií 124 miliónov. Ich trhová cena bola v tom období jej štvornásobkom. A nakoniec ešte jedno finančné porovnanie. Z roku 1995 na 96 klesol hospodársky výsledok PCLA – teda pôvodnej firmy – zo 75 na 16 miliónov, v rovnakom období vzrástol v Portlandcemente – spoločnosti založenej na privatizáciu - z pol milióna na 40 miliónov. A na dôvažok posledná nevyjasnená okolnosť. Podľa interwiev s exprezidentom FNM Ľudom Kaníkom v Sro v lete 2001 za aktívnej spoluúčasti exriaditeľa výkonneho výboru Ladislava Sklenára – a to je už obdobie súčasnej vlády - prebehla formálna kontrola z FNM, ktorej výsledkom bolo konštatovanie, že sľúbené investície boli uskutočnené. Samotný Kaník túto informáciu v spomínanom rozhovore spochybnil. Rozhodnutie však stačilo na to, aby sa odblokovalo 10 percent akcií, ktoré FNM blokoval kvôli investíciam. Portlandcement teda dostal zelenú hoci aj na odpredaj akcií. Dnes už spoločnosť s názvom Berger Slovakia a.s. predala PCLA Berger Holdingu. Ten však ešte kúpnu sumu nezaplatil. S PCLA sa súdia prepustení zamestnanci, nevyrovnané záväzky Berger Holdingu a Berger Slovakia vyvolali vlnu predbežných opatrení súdov, Berger Holding nevykonáva základné akcionárske práva a celý príbeh je dodnes zamotaný, čiastočne neprehľadný a takpovediac nekonečný. Jeden z príbehov, o ktorých sa prestalo hovoriť. Otázka znie – dokedy.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...