Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       19. december 2001 Doba, kedy politické „exkrementy“ lietajú vzduchom Ivan Štulajter Predseda Smeru Robert Fico cez víkend odkázal vládnym stranám, že sa mýlia, ak si myslia, že sa k nim Smer po voľbách pridá automaticky. Na prvý pohľad to vyzerá ako hrozba, ale môže to byť aj Ficov apel: spamätajte sa, pretože na to, aby sme o rok mohli spoločne zostaviť väčšinovú vládu bez Mečiara, treba získať vo voľbách dostatok hlasov. Fico dobre vie, že koaličná spolupráca je asi tým najpravdepodobnejším povolebným scenárom, ktorý ho čaká v prípade, ak sa rozhodne byť vo vláde. Dobre vie aj to, že málo pravdepodobným scenárom je odstavenie Mečiara a celková očista HZDS. No napriek tomu, že niektoré z vládnych strán sú horúcimi kandidátmi na koaličnú spoluprácu, Ficova kritika vlády prerastá do demagógie. Nie je totiž pravdou, ako tvrdí, že vládna koalícia je nefunkčná. Vládna koalícia má síce od abstraktného ideálu vládnutia ďaleko, ale nefunkčnou rozhodne nie je. Sú oblasti, a nie nepodstatné, kde sa ukázala nielen funkčnou, ale dokonca aj úspešnou. Dá sa povedať, že pre Fica je úspech tejto vlády dôležitou podmienkou jeho vlastného úspechu po voľbách. Ficova predvolebná logika je však iná, pretože teraz je dôležité naháňať percentá. Slovom, strategické uvažovanie zatláča stranícky egoizmus. Podobná „úžitková“ logika vládne aj napravo od stredu. Ukážme si to na príklade. Predseda Občianskej konzervatívnej strany Peter Tatár za morálneho víťaza regionálnych volieb označil Stranu maďarskej koalície a SDKÚ za subjekt, ktorý sa chce priživiť na úspechu SMK a KDH. Ak OKS pred druhým kolom odporučila svojim priaznivcom podporovať kandidátov za SDKÚ, SMK a KDH, tiež sa chcela priživiť na ich prípadnom úspechu? A čo vlastne v tejto súvislosti znamená priživiť sa? Neznamená to nič – okrem urážky. Tatár povedal aj to, že SDKÚ nepodporila pri rokovaní o reforme verejnej správy návrhy SMK. Možno niektoré nepodporila, ale boli to práve ministri za SDKÚ, ktorí sa na vláde zasadzovali za taký tvar Trnavského vyššieho územného celku, aby viac vyhovoval požiadavkám SMK. Pretože reálne rozloženie síl v parlamente je občas iné ako vo vláde, koncovka, samozrejme, dopadla inak. Nie je však korektné niekomu nadávať do príživníkov a obchádzať pritom fakt, že SDKÚ sa aspoň verbálne postavila za kandidátov SMK a že KDH napríklad nie. Ak jedinou reálnou šancou pre Demokratickú stranu, aby sa dostala do budúceho parlamentu, je predvolebná koalícia s SDKÚ, pre niekoľko funkcionárov z OKS je to zas miesto na kandidátke KDH. Aby však bolo KDH štedré, musí mať dostatok percent. S tým zas úzko súvisí to, ako sa vyrovná so svojim najväčším konkurentom – SDKÚ. Inými slovami, hoci tieto strany nie sú si programovo vzdialené, OKS nemá vôbec záujem o úspech SDKÚ. A touto logikou sa riadi. Je už len tragikomickou stránkou tohto zápasu, že ho OKS halí do rétoriky principiálnej politiky a konzervativizmu. Pritom čelní funkcionári tejto strany musia vedieť, že odmietať vo svojich radoch komunistov až od okresnej úrovne vyššie, ako to predpisujú ich stanovy, je takisto kompromis, že takisto nie je práve znakom konzervativizmu meniť politické strany, a že principiálnosťou sa v politike zaštiťujú najmä tí, na hlasoch ktorých nezáleží. Skrátka, ak je dnes doba lietania politických „exkrementov“ aj medzi programovo blízkymi partnermi, otvorenou otázkou zostáva, aká doba príde po voľbách.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...